Majster rezbárskeho dláta
Široká ulica pod starým špitálom sa prebúdzala do chladného februárového rána roku 1939. Okenice domov boli posypané ligotavým srieňom z chladnej vážskej vody, ktorá sa v chuchvalcoch hmly dvíhala ponad všetky domy hlohovskej Lúky. Za jedným z oblokov pomaly dohorievala petrolejka. Svetlo z nej bolo čoraz slabšie, tma pomaly ukrajovala z tieňa vreckových hodiniek, z modlitebnej knižky i z pohára s vodou, čo ležali vedľa postele na malom nočnom stolíku. Bezvládne na kosť vychudnuté ruky ležiaceho starého muža sa na chvíľu zovreli do prázdnych pästí. Potichu sa nadýchol a svojimi unavenými očami sa naposledy zahľadel do plameňa zhasínajúcej petrolejky. Na záklopke vreckových hodiniek sa na chvíľu vo svetle zaskvel monogram – Josef Seilnacht. Mužov plameň o chvíľu zhasol. Jeho meno sa však práve prebúdzalo do ďalšieho večného rána.
V tichu svojej dielne na Hollého ulici č. 12 v Hlohovci dňa 11.02. 1939 o piatej hodine rannej skonal tvorca hlavného oltára z farského kostola Sv. Michala Archanjela stolársky majster, rezbár a autor mnohých ďalších oltárov Jozef Seilnacht. Syn Jakuba Seilnachta a Márie Maierovej bol rodákom z malebnej westfálskej dedinky Oedingen ležiacej v predhorí Rothaarských vrchov. Keď sa narodil, písal sa práve rok 1859. V Nemecku prežil celú svoju mladosť, vyučil sa tu a až ako tridsaťročný sa rozhodol odísť natrvalo za novou prácou. Začiatkom 90-tych rokov 19. storočia sa usadil v Hlohovci, no trvalejšie zamestnanie našiel v leopoldovskej väznici, kde v tom čase pôsobila fabrika na výrobu drevených rámov. Ako dielenský majster tu Jozef Seilnacht pracoval desať rokov. Umelecké sklony a výtvarné cítenie však čoraz viac prebúdzali v nadanom stolárovi túžbu tvoriť vlastné diela. Preto keď okolo r. 1903 obdržal prvú objednávku na zhotovenie oltára pre rodinu Erdödy, neváhal a otvoril si v Hlohovci vlastnú stolársku dielňu. V dome, ktorý stál v časti Lúka pod hlohovským špitálom sa v priebehu nasledujúcich tridsiatich rokov zrodilo množstvo oltárov pre mnohé katolícke i evanjelické kostoly na západnom Slovensku. Svoje najznámejšie dielo – neogotický oltár Sv. Michala Archanjela tvoril od r. 1910 takmer 18 rokov. V jeho dielni pracovali viacerí stolárski majstri, svoje tovarišské roky tu prežil dokonca aj hlohovský výtvarník a sochár Ľudovít Goga. Dielňa J. Seilnachta si vďaka svojej precíznosti vytvorila dobré meno v širokom okolí. Hlohovský bádateľ Ľ. Chmelár charakterizoval Seilnachta ako veľmi jemného a pracovitého človeka so zmyslom pre dokonalú prácu. Dôkazom o jeho zručnosti sú aj zachované kolorované nákresy niektorých návrhov, vyhotovené v mierke 1:10. Zvláštnu pozornosť venoval Seilnacht sochám, ktoré zdobili jeho práce. Ich vyhotovenie spravidla zveroval rezbárom z Banskej Štiavnice, alebo tirolskej firme Rungaldie. Ostatné rezbárske a stolárske práce včítane polychrómie a pozlacovania sa však robili v Hlohovci. Okrem výroby nových oltárov pracovala firma aj na oprave a dotváraní starších oltárov či nábytkov. Do polovice tridsiatych rokov 20. storočia opustili Seilnachtovu dielňu také diela, ako napríklad nábytkové zariadenie pre kaštiele v Pečeňadoch či v Hlohovci, oltáre pre kostoly v Bábe, Dobrej Vode, Dunajskej Strede, Dvorníkoch, Hlohovci, H. Zeleniciach, Maduniciach, Pastuchove, Pobedíme, Siladiciach, Smolinskom, Šulekove, Šalgočke, Žlkovciach a mnohé ďalšie. Brána dielne Jozefa Seilnachta sa definitívne zatvorila na konci tridsiatych rokov minulého storočia. Seilnachtov vysoký vek, choroby a zrejme aj chudoba uzatvorili kapitolu významnej postavy hlohovskej histórie. Hoci nie je vôbec isté či Jozef Seilnacht naozaj skonal smrťou, akú som vám ponúkol na začiatku rozprávania, isté je, že zomrel v úplnej chudobe v prítomnosti svojej manželky Alžbety Zimmermann. Keď matrikár neskôr vystavoval jeho úmrtný list, uviedol do záhlavia poznámku - na základe chudoby bez kolka. Originál tohoto listu je dnes uložený v zbierke Hlohovčana Karola Spála. Je dokladom smutného konca príbehu jednej pozoruhodnej osobnosti, ku ktorému však dodávam, že také zadosťučinenie, aké sa Jozefovi Seilnachtovi dostalo práve tým, že pod jeho oltármi sa už celé desaťročia ľudia modlia, uzatvárajú manželstvá a krstia svoje deti, by zrejme každý z nás kedykoľvek bral.
Jozef Urminský ml.