110 rokov secesnej štátnej ľudovej školy v Hlohovci
Hlohovec, mesto ruží na Váhu, okresné mesto v Trnavskom kraji... Prvé stopy po osídlení okolia pochádzajú už z doby kamennej. Prvá písomná zmienka je v tzv. zoborskej listine z roku 1113. Vládli tu Thurzovci, aj Erdődyovci. Práve Erdődyovci, ktorí vlastnili panstvo až do konca druhej svetovej vojny, zanechali v ňom hodnotné pamiatky – prestavali stredoveký hrad na zámok, vybudovali anglický park. Na prelome 19. a 20. storočia pribudlo v Hlohovci viacero budov, jednou z nich bola secesná štátna ľudová škola, Hlohovčanmi nazývaná „kamenná škola“ alebo familiárne „Kamenka“.
Koncom 19. a v prvej dekáde 20. storočia začal do urbanizmu Hlohovca, malého považského mesta na juhozápadnom Slovensku so 7000 obyvateľmi, prenikať nový architektonický smer, secesia. Vďaka svojej polohe a s určitosťou aj s prispením vplyvného postavenia tunajšej šľachty a podnikateľov sa mesto od 70. rokov 19. storočia postupne vzmáhalo a stávalo sa administratívnym centrom regiónu so sídlom viacerých úradov štátnej správy bývalej Nitrianskej župy. Od roku 1872 sa Hlohovec stal sídlom osobitného kráľovského súdu a pozemnoknižného úradu. Nachádzala sa tu poštová stanica, železnica, kotvisko pltí a prekladisko dreva z Liptova. Konávali sa tu pravidelné dobytčie trhy, jedny z najvýznamnejších v Hornom Uhorsku. Významnou mierou k tomu prispievala rodina Erdödy ako vlastník veľkostatku a bývalého panstva hradu Hlohovec. Rozvoj mestečka sa teda celkom prirodzene priamo úmerne zrkadlil aj v architektúre mesta. Na prelome storočí pribudlo v spojniciach medzi námestím a železničnou stanicou viacero administratívnych, obytných, firemných budov a budov štátnej a verejnej správy. Jednou z nich bola aj štátna ľudová škola, odovzdaná do užívania pred 110 rokmi, 1. septembra 1912. V priebehu desaťročí viackrát menila názov, no najdlhšie prežilo zľudovené pomenovanie odvodené od charakteristického haklikového muriva na fasáde školy. Pre toto soklové obloženie z lomového kameňa z neďalekého kameňolomu na Soroši si vyslúžila prívlastok „kamenná“, alebo zjednodušene „Kamenka“.
Spolu s obytnými domami v dolnej časti Pribinovej ulice patrí táto stavba k charakteristickým príkladom secesnej architektúry mesta a zároveň k pozoruhodným reprezentantom uhorskej secesie zo začiatku 20. storočia na území Slovenska.
Jej počiatky siahajú do záveru 19. storočia, kedy boli kapacity existujúcej rímskokatolíckej ľudovej školy v Hlohovci nepostačujúce kvôli narastajúcemu počtu žiakov. Priestory vtedajšej cirkevnej školy nepostačovali, preto Mesto Hlohovec v snahe riešiť tento problém navrhlo ešte v roku 1898 jej zoštátnenie. Po zákroku ostrihomského arcibiskupa sa však tieto plány nerealizovali. Myšlienka zoštátnenia školy vychádzala z predpokladu, že na vybudovanie novej štátnej školskej budovy sa skôr nájdu peniaze v štátnej ako v cirkevnej a mestskej pokladni. Pre mesto by to znamenalo zbaviť sa bremena financovania takejto stavby. Nátlak stoličného úradu však bol taký silný, že mestské zastupiteľstvo sa napokon zaviazalo postaviť v Hlohovci novú modernú 11-triednu školu. Tlak župy bol pochopiteľný už aj z toho dôvodu, že v Hlohovci od roku 1877 pôsobila štátna meštianska škola, ktorá bola pokračovaním základného vzdelania, t. j. školy ľudovej. Zriadená bola najskôr v panskej kúrii a od roku 1882 v novej budove v dnešnej ulici M. R. Štefánika. Na jej postavenie Mesto vtedy vymohlo štátnu subvenciu. Rovnaký model sa mal uplatniť aj pri výstavbe novej ľudovej školy. V priebehu rokov 1902 – 1909 sa hľadal vhodný stavebný pozemok. Situáciu urýchlila výstavba nových domov v dolnej časti vtedajšej Nádražnej ulice. Napokon obec odkúpila dňa 13. decembra 1910 parcely na rohu Jesenského a Nádražnej ulice od viacerých vlastníkov za 10 500 uhorských korún. So stavbou sa začalo 14. júla 1911, pričom stavebné práce realizovala firma Jozefa Sesslera z Hlohovca v sume 117 782 uhorských korún. Veľkú zásluhu na postavení školy mal vtedajší hlavný notár obce Karol Svoboda. Stavbu budovali pôvodne na obilných poliach na okraji Hlohovca, ale ako sa neskôr ukázalo, pred 600 rokmi na tomto mieste stáli hrnčiarska dielne s pecami na vypaľovanie keramiky.
Projektová dokumentácia stavby bola vypracovaná začiatkom roka 1911. Jedným z doposiaľ nevysvetlených otáznikov okolo „kamennej“ školy zostáva meno jej projektanta. Zachoval sa len jeden z plánov projektovej dokumentácie prízemia budovy, ten bol však nepodpísaný.
Škola bola projektovaná a „šitá“ na mieru do nárožnej parcely na okraj novej obytnej zóny, kde architekt použil koncept poschodovej dvojtraktovej budovy s prvkami uhorskej secesie, ku ktorej roku 1956 v rámci prístavby pribudol vo dvore tretí podpivničený trakt.
V mieste spojenia krídel sa nachádza hlavný, západný vstup vymedzený dvojicou rizalitov a zadný vstup z východu. Okrem kamenného obloženia dosahujúceho z uličnej strany výšku až do dvoch metrov a v dvorovej 30 cm, púta pozornosť najmä korunná rímsa fasád pôvodnej budovy, ktorá má na čelnej strane ozdobne vyrezávaný drevený obklad, aký nachádzame v ľudovej ornamentálnej výzdobe.
Severozápadná časť severovýchodnej fasády má v každej osi medzi oknami podlaží sgrafitovú výzdobu v pravouhlom rámci. Fasáda je rytmizovaná plytkými lizénami.
Ústrednou časťou uličných fasád je vstupné nádvorie s hlavným vchodom a figurálnym basreliéfom s dvojicou anjelov, pôvodne pridržiavajúcich znak Uhorska (ten bol po roku 1918 nahradený československým štátnym znakom). Pod oknami budovy sú vytvorené neomietané tehlové parapety. Režná tehla je na fasáde použitá aj v prípade stĺpikov medzi oblúkovými oknami presvetľujúcimi hlavé schodisko interiéru, nachádzajúcimi sa v severnom murive južného rizalitu. Tento prvok sa opakuje aj na zrkadlovo umiestnených slepých oknách v hmote juhozápadného muriva severného rizalitu. Juhovýchodná fasáda južného krídla budovy školy je jednoosová, na prízemí tvorená poloblúkovo ukončeným dverným vstupom, zastrešeným pultovou strechou, ktorej konštrukciu nesie trám s dvojicou protistojných zaoblených drevených krakorcov. Pod sedlovou strechou sa nachádza konštrukcia štyroch drevených zaoblených krakorcov. Viaceré zaujímavé secesné prvky sa zachovali v interiéri budovy. Patria sem všetky prvky z kovaného železa a zliatiny, schodiskové zábradlia, dlažba, steny obložené pôvodnými glazovanými obkladačkami modrosivej farby, siahajúcimi vo vestibule a v priestore nad ním, až do výšky 80 cm.
Budovu v nadchádzajúcich rokoch čaká celková obnova fasády. Pre účel rozsiahlej rekonštrukcie objektu bol začiatkom roka 2010 na podnet vedenia školy vypracovaný komplexný projekt jej obnovy. Z tohto projektu zatiaľ vlastník budovy, Mesto Hlohovec, zrealizovalo výmenu všetkých drevených okien, ktoré sa svojou autenticitou približujú originálu. Od 19. apríla 2010 bola bývalá štátna ľudová škola zaradená do zoznamu pamiatkového fondu Slovenskej republiky, čím získala, a treba podotknúť, že celkom oprávnene, štatút národnej kultúrnej pamiatky.
Hoci je tento text venovaný secesnej štátnej ľudovej škole, predsa si dovolíme poznamenať, že v Hlohovci a v jeho okolí je mnoho zaujímavostí, historických stavieb a pamiatok, či turistických možností... a spomenieme iba niektoré.
Jednou z najvýznamnejších historických pamiatok je určite kostol sv. Michala archanjela. Nachádza sa na hlavnom námestí. Jeho pôvod siaha do druhej polovice 13. až začiatku 14. storočia.
Empírové divadlo je najstaršou divadelnou budovou, ktorá sa zachovala dodnes na Slovensku. Postaviť ho dal Jozef Erdödy v roku 1801. Otvorené bolo v roku 1802 pri príležitosti návštevy cisára Františka II. v Hlohovci. Otvárací koncert pre cisára odohral Ludwig van Beethoven. Dnes sa využíva na divadelné predstavenia, slávnostné akadémie a koncerty.
Františkánsky kláštor s priľahlým kostolom je na severnom okraji centra mesta. Časť slúži pôvodnému účelu, časť využíva Vlastivedné múzeum, ktoré je organizátorom početných výstav a podujatí, tiež dlhoročným spoluorganizátorom medzinárodnej výtvarnej súťaže v tvorbe knižnej značky pre deti EXLIBRIS a v nádhernom refektári múzea sa organizuje slávnostné prijatie účastníkov z celého Slovenska a mnohých krajín sveta.
A celkom na záver ešte iba toto: navštívte Hlohovec, môžete tu stráviť vynikajúce, kultúrou, umením, vedou, turistikou, ale aj kulinárstvom naplnené dni!
Jozef Urminský