Vo svete prehistorických zvierat
(Keď bolo v Hlohovci more a čo tu pre nás zanechala doba ľadová)
Už sa Vás niekedy zmocnila túžba aspoň na chvíľu uvidieť pod vašim oblokom druhohorné more alebo zasneženú planinu so stádami mamutov či srstnatých nosorožcov? Byť pri tom, keď si mohutný prúd rieky Váh na konci treťohôr razil cestu novým korytom vklineným pomedzi Považskoinovecké a Malokarpatské pohorie? Takáto predstava o svete, v ktorom človek spočiatku vôbec nebol, mnohých desí, iných fascinuje. Aj keď nás delia od neho milióny rokov, v skutočnosti leží celkom blízko nás. Priamo pod našimi nohami.
Pred 210 miliónmi rokov ležalo územie Hlohovca na dne druhohorného mora, pokrytého riasami a porastami ľalioviek, vytvárajúcich rozsiahle tzv. podmorské lúky. Zatiaľ čo more tu bolo obývané mikroplanktónom, lastúrnikmi, amonitmi a inými živočíchmi, na najbližšom pobreží rozprestierajúcom sa na území dnešných Tatier žili drobné jaštery. Amonity obývali aj údolie, v ktorom leží dnešný Hlohovec. Na mieste podniku Slovakofarma bolo pri jej budovaní z väčšej hĺbky vyzdvihnutých viac skamenelých schránok týchto hlavonožcov.
Geologický vývoj nepretržite menil charakter krajiny a tak hornatejšia časť v niektorých obdobiach vystupovala spod morskej hladiny, aby ňou bola opäť pohltená treťohorným morom. Začiatkom treťohôr pred 66 miliónmi rokov sa ukončil vývoj slovenskej súše. V teplej slnkom presvetlenej morskej vode, ktorá postupne zaplavila aj územie budúceho Dolného Považia žili rozličné organizmy, ako lastúrniky, ulitníky, kraby, koraly. Pred 15 až 5 miliónmi rokov bolo územie Hlohovca tvorené skalnatým morským pobrežím s bohatou faunou. Najbohatšou lokalitou na území severovýchodne od Hlohovca je Chránená prírodná rezervácia Sedliská. Tento skalnatý výbežok Považského Inovca čiastočne vystupoval z treťohorného mora, pričom voda z jeho svahu systematicky uvoľňovala horniny. Na úpätí Sedlísk sa ešte i dnes hojne vyskytujú stopy po zavŕtaných lastúrnikoch rodu Lithodomus ako aj schránky ulitníka rodu Conus, ktoré obývali tento skalný útes. Z rovnakých vrstiev pochádza aj žraločí zub, dokladajúci existenciu ostrozubých žralokov, žijúcich na tomto území v spoločnosti ostatných rýb. Okrem toho obývali more aj veľryby, zatiaľ čo na pobreží Malých Karpát sa darilo kolóniám tuleňov. V neďalekých zmiešaných lesoch žili tapíry, chobotnatce, mnohé kopytníky a primáty. Kosti chobotnatca nazývaného Deinotherium, podobného dnešnému slonovi, našli pred viacerými rokmi v Maduniciach, početné kosti iného z chobotnatcov - Mastodonta sa dodnes objavujú v časti Kíčer v neďalekých Tepličkách. Koncom treťohôr postupne dochádzalo k ústupu mora, dôsledkom čoho sa väčšia časť tejto oblasti ocitla na súši. Pred 20 mil. rokov si rieka Váh začala budovať svoje mohutné koryto, ktoré sa viackrát presúvalo a vypĺňalo údolia štrkovými nánosmi z horských oblastí. Nasledujúce obdobie štvrtohôr pred 1,7 mil. rokov prinieslo v podnebí značné ochladenie. Doba ľadová, ako zvykneme nazývať obdobie medzi rokmi 440 000 až 10 000 pred súčasnosťou, bolo striedané medziľadovými dobami. Krajina sa postupne menila na chladnú step obývanú mamutmi, koňmi, srstnatými nosorožcami a ďalšími cicavcami. Zo šeliem tu žili jaskynné medvede a šabľozubé tigre. V žltých sprašiach, ktoré sa nachádzajú takmer všade okolo Hlohovca, a ktoré vznikali postupným navievaním pred 70 000 a 10 000 rokmi, sa zachovalo veľa pozostatkov týchto živočíchov. Mamutie kosti sa našli v časti Diely východne za Hlohovcom, ďalšie pozostatky mamuta pochádzajú z nálezov na Jarmočnej ulici, kde pri kopaní studne bol nájdený mamutí zub. Z Jilemnického ul. na Novej Štvrti pri dome Zigmunda Zelinku vytiahli z hĺbky 4 metrov tiež mamutí zub a o čosi ďalej pri stavbe domu u toho istého majiteľa takmer kompletnú kostru srstnatého nosorožca. Z tohoto obdobia pochádzajú z Hlohovca (časť Diely) a Koplotoviec (časť Nad Starým) najstaršie kamenné nástroje používané pravekými lovcami. Doba ľadová začala ustupovať pred 10 000 rokmi. Krajina tak dostala svoj dnešný vzhľad a zvieratá, dotvárajúce jej charakter postupne vyhynuli alebo sa prispôsobili novým klimatickým podmienkam.
Uloviť si prehistorické zviera v r. 2004 niekde pri Hlohovci, je možno pre mnohých iba sen, no v skutočnosti sa to naozaj dá. Ide len o to nájsť správne miesto, byť trpezlivý a odmenou Vám bude trebárs pekná skamenelina dávneho živočícha vo vašej zbierke.
Jozef Urminský ml.