V znamení rodostromu - pátranie po predkoch
(Ako si zostaviť rodokmeň a genealógiu vlastnej rodiny)
Zostaviť si vlastný rodostrom a premeniť na skutočnosť túžbu dozvedieť sa viac o starých a prastarých rodičoch, vystopovať ich kľukaté životné cesty až k miestam odkiaľ prišli, ako prišli k menu, ktoré si osvojili, akými chorobami trpeli, na čo umierali a aký majetok vlastnili, sa zmocňuje nejedného z nás. A priznávam – že aj mňa. Ako však začať toto pátranie po predkoch a ako postupovať pri písaní genealógie vlastnej rodiny? Tu je niekoľko rád a typov ako na to. Pred rokmi som vybral do vynovenej budovy archívu. Očakával som veľkú pracovňu preplnenú policami s nastavanými knihami a staručkého bielovlasého archivára s prísnym pohľadom zadumaného vedca. No študovňa, kam som vstúpil, bola iba tichá útulná miestnosť s bádateľmi ponorenými do kníh, listín a fasciklov naplnených zažltnutými dokumentmi. Staršia žena za veľkým stolom pri mojej otázke ako začať pri hľadaní svojich, predkov mentorsky ukázala prstom na hlavu a povedala: „Najskôr sa vráťte domov a urobte si vo vlastnej hlave inventúru toho, čo viete o sebe, o rodičoch a celej svojej rodine. Potom navštívte všetkých príbuzných, ktorí sú starší ako vy a položte im otázky, ktoré Vás zaujímajú. Keď to všetko budete mať, potom príďte a začneme s genealógiou.“
Genealógia, alebo tiež rodopis má na Slovensku hlboké korene. Spravidla si ju nechávali vyhotovovať šľachtické rody v snahe deklarovať svoj pôvod, no vypracovávali a zapisovali si ju aj vzdelaní ľudia, ktorí nepochádzali z radov aristokracie. Veľmi rozšírenou a prehľadnou zároveň bola maľovaná podoba rodinnej histórie. Predstavoval ju rozkošatený strom v dolnej časti s menami najstarších príslušníkov rodiny, na koncoch mladých vetvičiek hore figurovali mená najmladších. U prevažnej väčšiny obyvateľov, ktorú tvorili poddaní sa však rodinná história takto neprenášala. Bolo by ale mylné domnievať sa, že si ju rodiny nepestovali a neposúvali ďalej pre mladšie pokolenia. Zachovávala sa však v podobe orálnej histórie, prerozprávaním príbehov a osudov rodiny mladej generácii. Takéto údaje bývajú oveľa bohatšie a zaujímavejšie a práve od nich sa odvíjajú všetky ďalšie informácie získané z matrík, náhrobných kameňov, či starých listín. Genealógia pozná dva spôsoby tvorby rodokmeňa. Ten tradičný, ktorý poznáme z maľovaných rodostromov sa nazýva vývod, kedy sa postupuje zospodu od najstaršieho predka k najmladším príslušníkom rodiny. Tento postup však býva vymedzený určitým pravidlom – skúma sa ním zväčša len mužská líniová vetva, zatiaľ čo ženská sa spomína len okrajovo alebo býva vynechávaná. Súvisí to najmä s evidenciou v cirkevných matrikách a so skutočnosťou, že žena prijímala po svadbe spravidla manželovo meno a ich deti dostávali priezvisko po otcovi.
Existovali aj výnimky, ako napr. deti slobodných matiek, alebo odložené deti, pri ktorých sa nevedelo zistiť pôvodné meno ani jedného z rodičov. Druhou a podstatne rozšírenejšou formou je rozrod, kedy sa postupuje od súčasnosti do minulosti. Táto forma dovoľuje sledovať líniou po matke a zároveň aj po otcovi. Na začiatku rozrodu stojí jedna osoba – dieťa svojich rodičov. Z nej vychádzajú rodičia, starí rodičia, prastarí rodičia...
Pri vyhotovovaní rozrodu vzniká často otázka, aké množstvo predkov sa za každým z nás skrýva. Pri ideálnych podmienkach by teoreticky každý z nás mal mať do r. 1750 približne 128 predkov a do zač. 15. storočia zhruba štvrť milióna priamych príbuzných. Táto postupnosť však v genealógii nie je reálne možná, pretože skôr či neskôr dôjde k tzv. strate predkov – kedy zistíme, že napr. niektorý z prastarých rodičov po mame a po otcovi mali v 18. storočí spoločného otca a mamu.
Pri zostavovaní rodokmeňa odporúčame najskôr navštíviť občianske matričné úrady, alebo cirkevné matričné úrady v miesta rodiska vašich predkov (úrady evidujú matriky z celého priebehu 20. storočia). O mieste uloženia starých matrík zo všetkých lokalít na Slovensku informuje kniha Cirkevné matriky na Slovensku zo 16. – 19. storočia. (autor: J. Sarmányová 1991). Tu sa dozviete napr. aj to, že pre Hlohovec sú vedené matriky narodených, sobášených a zomrelých, postupne od r. 1660 do r. 1899 – 1903. Prevažná väčšina matrík z Hlohovca a okolitých dedín je uložená v Štátnom archíve v Ivánke pri Nitre, menšia časť v Bratislave. V týchto inštitúciách je umožnené komukoľvek študovať cirkevné matriky a iné dostupné dokumenty po zaplatení správneho poplatku v kolkoch. Všetko podstatné o tom, ako si zostaviť rodostrom možno nájsť na internetovej adrese www.genealogy-heraldy.sk. Prevádzkuje ju Genealogicko-heraldická spoločnosť pri Matici slovenskej v Martine. Tu je možné získať aj počítačový program s možnosťou vkladať do neho všetky informácie o svojich predkoch. Program zároveň umožňuje vyhodnocovať aj také údaje, ako napr. koľko sa priemerne dožívali vaši príbuzní, aká bola ich pôrodnosť a úmrtnosť v jednotlivých rokoch a pod. Túto cestu odporúčame podstúpiť každému, kto chce hľadať svoje korene a spoznávať minulosť svojich predkov i samého seba. Veď v našich génoch koluje kúsok každého z nich.
Jozef Urminský ml.