Poklady mincí z Hlohovca v storočiach zabudnutia
... posledné rozprávanie o ligotavej minulosti starých peňazí.
Dlhá a široká Svätopeterská ulica má ešte i dnes zopár domov, ktoré zachovávajú svoje tajomstvo za polorozpadnutými popraskanými múrmi vo dvoroch a pivniciach hlboko utopených pod cestou starej ulice. Nie je ich veľa. Rokmi ulica dokonale zmenila tvár, každý, kto sa sem prisťahoval niečo zbúral, niečo postavil. Aj v roku 1995 sa mladí manželia v jednom z domov rozhodli urobiť opravy, všetko staré a nevyhovujúce muselo preč. Nebolo snáď ničoho, čo by ich mohli tešiť viac ako to, že majú vlastný dom. A predsa. Keď jedného dňa kopali v hĺbke asi 30 centimetrov, nečakane sa z hliny vylúpil veľký, drôtom opletaný hlinený hrniec, plný starých mincí. Na svete bola ďalšia zo série neuveriteľných príhod, po akej túžime azda všetci.
V zemi ukryté poklady – zvláštny fenomén všetkých dobrodružných románov, akési bohatstvo na dosah ruky pre odvážnych, má v skutočnom svete jednu nevýhodu. Je takmer nemožné vystopovať ho systematickým výskumom a nie je nič, čo by nás naň malo na povrchu upozorniť. Zárukou dokonca nie sú ani legendami opradené miesta, ako hrady, kláštory, hrobky, múry kaštieľov alebo meštianskych domov. Základným princípom, do zeme vložených akýchkoľvek cenností totiž je, aby miesto ukrytia nevzbudzovalo pozornosť a zároveň bolo ľahko dostupné pre majiteľa pokladu.
Preto väčšina pokladov býva objavovaná náhodne a paradoxne sa tak deje práve na miestach, kde by ich len málokto čakal. Poklady mincí objavené v Hlohovci v 20. storočí vypovedajú o pohnutých nepokojných časoch, kedy ľudia potrebovali zachrániť aspoň časť svojho majetku ukrytím do zeme. Ľudia však neuschovávali svoj majetok len pred cudzou plieniacou armádou, ale aj pred vlastnými susedmi, ktorí využívali vojnový chaos na rabovanie opustených domov. Preto nezriedka sa takéto poklady objavujú aj na poliach a lúkach za dedinou alebo mestom. V roku 1943 sa robila na Jaskej hore nová cesta z Hlohovca do Bojničiek. V serpentínach, asi jeden kilometer nad mestom, blízko pod najvyšším vrcholom vyhliadkového bodu na Šianci, robotníci objavili až dva takéto poklady. V glazovanom 21 cm vysokom džbáne sa nachádzalo 3446 drobných strieborných mincí. Najstaršie poľské polgroše Vladislava II. Boli z roku 1400, najmladšie uhorské denáre Mateja II. A Gabriela Bethlena pochádzali z rokov 1620 a 1621. Slovenské národné múzeum vtedy od nálezcov kúpilo tri štvrtiny pokladu. Z druhého nálezu sa zachránilo len 27 väčšinou poľských strieborných mincí z rokov 1547 až 1596. Presný počet sa však nedal určiť, pretože zvyšok pokladu si robotníci rozdelili. Podľa historikov bol prvý poklad ukrytý v 20. rokoch 16. storočia, zatiaľ čo druhý na začiatku 16. storočia. Ďalšie významné hromadné nálezy mincí boli objavené v centre mesta počas archeologických výskumov v r. 1981 a 1982. Na Námestí sv. Michala v roku 1982 v priestore objektu, ktorý bol pravdepodobne stredovekou dielňou, sa našlo 14 uhorských strieborných mincí z rokov vlády Ľudovíta Veľkého od 1358 do roku 1382. Podľa numizmatikov nešlo o veľkú finančnú hotovosť a hoci v čase uloženia mincí do zeme v r. 1387 až 1408 prebiehali pustošivé vpády vojvodu Stibora zo Stiboríc na hlohovské panstvo, tento obnos nemusel byť do zeme ukrytý úmyselne. V roku 1981 pri výskume v Michalskej ulici sa podarilo v jednom objekte – pravdepodobne v studni, nájsť poklad 50 uhorských mincí z obdobia kráľovnej Márie a Žigmunda Luxemburského. Pri minciach sa našli aj zvyšky textilu, pravdepodobne plateného vrecka, v ktorom boli peniaze uložené. Do studne sa dostali medzi rokmi 1930 až 1427 v čase historických vpádov do okolia Hlohovca. Aj o tomto náleze odborníci, vzhľadom na malú finančnú hotovosť predpokladajú, že mešec mohol do vody spadnúť náhodne. Posldným hromadným nálezom z Michalskej ulice bolo 5 rakúsko-uhorských strieborných mincí Ferdinanda II. a III. z r. 1625 až 1640. Jedným z významných nálezov z čias tureckých vpádov na Slovensko je depot 16 tureckých akčí z rokov 1512 až 1520, nájdený v okolí Hlohovca bez bližšieho určenia. Nálezy tureckých mincí sú na Slovensku pomerne vzácne, hoci samotný Hlohovec bol v 17. storočí viac ako dvadsať rokov súčasťou Osmanskej ríše. Je zaujímavé, že v tomto období sa na Turkami okupovanom území bežne platilo uhorskými platidlami pre ich lepšiu kvalitu. Za posledným veľkým hromadným nálezom mincí z Hlohovca a jeho okolia treba zájsť už na spomínanú Svätopeterskú ulicu. Hlinený drôtom opletaný hrniec v spomínanom roku 1995 mladým manželom vydal viac ako 1516 kusov medených grajciarov z čias vlády cisára Františka II. Tento poklad sa radí k najväčším nálezom z obdobia napoleonských vojen na Slovensku. Ukrytý bol do zeme medzi rokmi 1803 –1809. Prečo si svoju finančnú hotovosť, ktorá v tom čase predstavovala značný majetok, po pominutí nepokojov neznámy Peterčan nevyzdvihol sa už nedozvieme. Rovnako sa nedozvieme ani to, koľko pokladov si majitelia po pominutí nebezpečenstva vyzdvihli a koľko ich na svoje objavenie ešte len čaká. Isté je snáď len to, že ešte mnohé z nich na svojich pozorných objaviteľov stále čakajú.
Jozef Urminský ml.