Posol z hebrejskej minulosti
Hlohovský rabín Mordechaj Deutsch
Na jeseň roku 1990 sme spolu s Viliamom Glückom, s jedným posledných vtedy žijúcich hlohovských Židov, kráčali opusteným cintorínom ku skupinke nenápadných náhrobných kameňov. S kipou na hlave sme sa zastavovali pri hroboch a ukladali na ne, namiesto kvetov, malé kamienky úcty a spomínania. Rozprávajúc si židovský príbeh o všetkých tých, čo kedysi v Hlohovci žili, sme sa naprieč Bet olamom (cintorínom) približovali k jeho vrcholu. Pieskovcové dosky so zaoblenými vrcholmi tu vyrastal nad hrobmi pokrytými trávou a rečou Izraelitov sa pôsobivými hebrejskými literami hlboko vyrytými do kameňa prihovárali k svojmu národu. „Tu leží náš veľký rabín Mordechaj Deutsch“, povedal starý pán a rukou pohladil jeden z kameňov.“
Jeho ďalšie rozprávanie bolo pre mňa ako fascinujúci film. Dlhý a neuveriteľne krásny. Akoby ani nehovoril o živote na zemi, ale o rozprávke. A pritom to bol príbeh veselý a smutný zároveň, o Židoch, čo žili v našom meste a o ich svete, z ktorého nám dnes skoro nič nezostalo. „Nuž áno, je to ako film“, priznal sa Glück a nakoniec dodal: „Len v našom kine sa na rozdiel od toho vášho nič neplatí“. V Hlohovci roku 1740 privítali miestni Židia nového rabína. Volal sa Mordechaj Deutsch. Bol to zrejme vôbec prvý rabín, ktorý sa tu po dlhej dobe usadil. Aj keď v Hlohovci bola židovská komunita už v 16. storočí, roky stavovských povstaní, tureckého plienenia a prenasledovania židovských obchodníkov postupne úplne vymazali Židov spomedzi obyvateľov Hlohovca. Až s príchodom grófa Juraja Erdődyho na hlohovské panstvo v r. 1720 došlo k novému prílivu Židov do mesta. V r. 1735-38 ich žilo v Hlohovci 129. Väčšina z nich pritom pochádzala z Moravy, odkiaľ utekali pred tzv. familiantským zákonom (z r. 1727), ktorý povoľoval ženiť sa len najstaršiemu synovi z každej židovskej rodiny. Medzi „familiantmi“, ako týchto prisťahovalcov zvykli nazývať, bol aj nový rabín. Mordechaj Deutsch mal pri svojom príchode do Hlohovca už vyše päťdesiat rokov a za sebou bohatú životnú kariéru učenca a náboženského spisovateľa. Ako absolvent uznávanej vysokej rabínskej školy v Prahe a ako žiak vrchného pražského rabína Davida ben Abraháma Oppenheimera, ktorého predchodcom bol aj známy rabby Löw (tvorca mystického Golema – pozn.), sa preslávil najmä svojim teologickým dielom Mor Deror (Tekutá myrha). Toto dielo napísal ešte v roku 1712 počas svojho rabínskeho pôsobenia v Kolíne a Čáslavi. Zanedlho po svojom príchode do Hlohovca sa židovská náboženská komunita upevnila a rozrástla. Mordechaj Deutsch v meste založil ješivu (vyššiu školu židovského učenia) a okolo r. 1750 bol aj pri výstavbe synagógy na roku Hlohovej ulice. Na čele náboženskej obce v tom čase stál vplyvný hlohovský obchodník Aron Herschl, ktorého uvádza aj mestský protokol a účtovná kniha Hlohovca. Ako vyplýva zo súpisu majetku z r. 1767, väčšina Židov v tomto období bývala na námestí alebo v okolí synagógy. Tu sa nachádzali aj škola, domy správu synagógy a rabína a v uličke za špitálom mikve (rituálny kúpeľ) a dom na kóšerovanie mäsa. Z historický prameňov sa ďalej dozvedáme, že náboženská obec pod vedením týchto dvoch mužov získala také postavenie, že jej vrchnosť do rúk zverila aj výkonnú a administratívnu moc v židovských otázkach. Židovský súd tak mohol vynášať rozsudky znejúce na väzenie (carcer) až do výšky 7 dní, na pranierovanie a palicovanie. Autoritatívny Mordechaj Deutsch vykonával funkciu rabína až do svojej smrti v roku 1772. Pochovali ho na cintoríne, ktorý si Židia založili okolo r. 1720 vo svahu pri ceste do Nitry na pozemkoch grófa Erdődyho. Vyššia škola židovského učenia síce koncom 18. stor. zanikla, no náboženská obec sa nerušene vyvíjala ďalej. V r. 1890, kedy v Hlohovci postavili aj novú synagógu, žilo tu už 2512 Židov, čo bolo 34% všetkých obyvateľov mesta. Pred vypuknutím 2. svetovej vojny v r. 1939 v Hlohovci žilo okolo 1000 Židov. Ich príbeh, ako vieme, nenávratne zničila vojna a mnohé židovské pamiatky zase doba, ktorá prišla po nej. V r. 1971 búrali dom na rohu Hlohovej ulice a námestia a na jeho stenách objavili prastaré hebrejské modlitby, obsahom ktorých boli novoročné prosby k bohu (Tašlich), ako aj modlitby používané pri vstupovaní do chrámu. Takmer s istotou dnes vieme, žše sme vtedy mali poslednú možnosť byť pri múroch synagógy, ktorú navštevoval nielen Moredechaj Deutsch alebo Aron Hrschl, ale aj Sála Lea van Geldern, stará mama nemeckého básnika Heinricha Heineho, žijúca v Hlohovci v 18. storočí.
(pozn.: kopa – židovská pokrývka hlavy)
Jozef Urminský ml.