Kamenný strážca tajomstiev
Spoveď kamennej tváre mnícha z múru františkánskeho kostola
Nik nepozná jej minulosť, nik nevie, kedy, kto a prečo ju sem dal. Vie sa len, že po stáročia sa z výšky díva na mesto a na údolie pod ním, so sklonenou hlavou víta každý jeho nový deň. No v jej očiach by ste márne hľadali čo i len jediné slovo. Mlčí. A s nadpozemským pokojom zahalená do kapucne nám ticho odratúva dni. Takúto historickú hádanku nám dnes ponúka takmer zabudnutá, pod strechou nárožia františkánskeho kostola ukrytá kamenná mníchova tvár. Jediný verný strážca starého cintorína, čo tu kedysi bol.
Prvýkrát som si túto nezvyčajnú stredovekú pamiatku všimol celkom nedávno, keď som záhradou františkánskeho kláštora zostupoval do krypty pod kaplnkou Sv. Kríža. Pod strešnou rímsou sa vo výške vari desiatich metrov črtala do kapucne zahalená, srdcovito vykrojená tvár akéhosi mnícha. Aké zvláštne, že táto kamenná gotická konzola s expresívne veľkými očami sa výrazne vystupujúcimi perami vlastne videla všetky podstatné udalosti, ktoré sa v Hlohovci v minulosti odohrali. Od rôznych epidémií, cez turecké plienenia, vojnové ťaženia, vyhnania a návraty františkánskych mníchov až po požiare, ktorým sa v priebehu storočí nevyhol ani kláštor. Toto miesto kedysi ležalo na okraji stredovekého Hlohovca, presnejšie za jeho severnou mestskou bránou. Svoju minulosť si však začalo písať už oveľa skôr, v praveku. V období 2000 rokov pred Kristom, v staršej dobe bronzovej ležala na tejto nepatrnej vyvýšenine nad Váhom osada, ktorej časť v rokoch 1976 a 1977 preskúmal Ivan Pastorek, historik a archeológ hlohovského múzea. Ako prvému sa mu podarilo dokázať, že aj v nasledujúcich obdobiach, najmä však v 12. a 13. storočí, kedy sa Hlohovec ešte len formoval ako podhradská osada, aj tu, veľmi ďaleko od hradu, stáli stredoveké obydlia, ktoré rozhodne nemožno jednoznačne považovať za súčasť podhradskej osady. Skôr sa ukázalo, že obydlia boli kedysi oveľa viac rozptýlené, netvorili ešte ulice aj keď väčšinou ležali vedľa hlavnej komunikačnej trasy, akou v tomto prípade bola starobylá Hlohová ulica. Písomné pramene hovoria, že v roku 1465 povolil pápež Pavol II. na tomto mieste, vedľa už stojacej kaplnky Všetkých svätých, postaviť františkánsky kláštor. Zdalo by sa, že sa tak udialo na mieste, kde v tom čase jestvovala len kaplnka, zopár domov a potom už len polia a lúky. Lenže objav, ktorý prišiel počas vykopávok v už spomínanom r. 1976 na nádvorí kláštora, mnohým vyrazil dych. Kláštor totiž postavili na ruinách rozľahlej starej kamennej stavby v tvare písmena L a ešte staršej budovy, ktorá ležala vedľa a napájala sa na kaplnku Všetkých Svätých. Keď začali v 15. stor. s budovaním františkánskeho kláštora túto stavbu úplne rozobrali, časť stavebného materiálu použili do novej stavby a terén okolo splanírovali. Archeológovia sa sprvoti domnievali, že to čo našli na nádvorí kláštora boli pozostatky kúrie, sídla neznámeho feudála. Ako sa ale neskôr ukázalo, nebolo možné na okraji mesta patriaceho vplyvnému zemepánovi Mikulášovi Kontovi a jeho dedičom, aby si nejaký iný feudál tu v 14. stor. postavil svoju rezidenciu. Aj keď písomné pramene o tom mlčia, predsa len sa zdá, že kamenná jednopodlažná budova v tvare písmena L bola zrejme starým kláštorom postaveným možno v rovnakom čase ako kaplnka Všetkých Svätých v druhej polovici 14. stor. Jej vznik však asi nemožno spájať s Františkánmi, ale s inou rehoľou – napr. s Benediktínmi, ktorí sa aj v neďalekej Trnave usídlili ešte v 13. storočí, ale neskôr ich opustený kláštor zaujali Františkáni. V Hlohovci od r. 1465 začali Františkáni za podpory zemepána Mikuláša Ujlakyho rozberať staršiu stavbu a na jej mieste postavili honosnejší gotický kláštor a kostol. Celý komplex pre prípad nebezpečenstva obohnali obranným múrom. Z gotickej stavby kláštora a kostola z 15. stor. sa do dnes zachovalo množstvo architektonických detailov. Lomené i obdĺžnikové gotické okná, vstupný portál pod vežou, na povale stopy po trámoch rovného gotického stropu, zakončenia gotických okien v presbytériu no a tiež aj kamenná gotická konzola v podobe ľudskej tváre – častý výzdobný prvok gotických chrámov. Prečo ju však umiestnili práve zvonka kostola do miest, kde ležal pôvodný cintorín nevedno. Možno jej úlohou bolo naozaj strážiť pokoj mŕtvych Hlohovčanov, spočívajúcich na tunajšom cintoríne, alebo zachovávať tajomstvo starého kamenného kláštora, ležiaceho za bránami stredovekého mesta.
Jozef Urminský ml.