Hľadanie strateného svätopeterského kostolíka
(Pred 190 rokmi odniesol rozvodnený Váh zo Sv. Petra kostol aj faru)
Sv. Peter bol do roku 1953, kedy ho pričlenili k Hlohovcu bežnou dedinou, akoby vystrihnutou z dokonalého príbehu o obyčajných ľuďoch žijúcich pri rieke pretekajúcej po pod ich záhradami. Dedinka po stáročia žijúca pod symbolom Sv. Petra s kľúčom žila životom mnohých generácií Peterčanov vyznávajúcich svojho Boha v malom kostolíku na okraji dediny. V kostolíku, ktorý však pred mnohými rokmi takmer záhadne zmizol, akoby ani nikdy nebol. A tak dnes, v čase malého porozumenia pre veľkú minulosť obce Sv. Peter sa o dávnom kostole dozvedáme z úst súčasných Peterčanov len to, že tu do roku 1813 naozaj stál. Aká je teda pravda o stratenom Svätopeterskom kostole ?
Najstaršie pomenovanie obce Sv. Peter, Villa Sancti Petri, pochádza z r. 1369. Už vtedy ležala na svojom dnešnom mieste - na ľavobrežnej terase Váhu, 1,5 kilometra severne od centra Hlohovca. Keďže obec od prvopočiatkov patrila k hlohovskému panstvu ( do 19. stor. mali Hlohovec a Sv. Peter spoločný chotár), boli osudy Sv. Petra priamo spojené s týmto panstvom a jeho zemepánmi. V r. 1297 bol Hlohovec v majetku dvoch pánov, komesa Abu a magistra Abraháma Ruffa. Obaja si v tomto roku vymenili majetky v okolí hradu, pričom v dohode uviedli, že ... "druhú polovicu Hlohovca si ponecháva Aba sám pre seba aj s mýtom, ktoré vyberá Abrahám od ľudí prichádzajúcich od Červeníka popod kostol Sv. Petra cez Hlohovec." Hoci dnes nevieme kde sa spomínaný brod nachádzal, s určitosťou však vieme, že pôvodná obec Červeník ležala bližšie k Hlohovcu (v dnešnom Leopoldove) takmer oproti Sv. Petru. Až donedávna sa predpokladalo, že kostol Sv. Petra o ktorom hovorí aj spomínaná dohoda, ležal v Hlohovci. Kostol však, ako sa zdá, ležal priamo v obci Sv. Peter a spomínaný brod sa nachádzal niekde v jeho blízkosti. Takýchto brodov bolo v okolí Hlohovca až do roku 1350, kedy dal Mikuláš Kont postaviť prvý most cez Váh, hneď niekoľko. Avšak väčšina z nich po tomto roku stratila na význame, pretože hlavná obchodná cesta s mýtnicou prechádzala cez spomínaný most. O Svätopeterskom kostole sa zmieňujú aj ďalšie listiny. V pápežskej bule z r. 1401 boli udelené odpustky o. i . aj kostolu Sv. Petra a v kanonickej vizitácii z r. 1559 nachádzame dokonca o jeho polohe celkom konkrétnu zmienku. Vizitátor pri spisovaní cirkevného majetku síce kostol nenavštívil pre turecké nebezpečenstvo, ale z diaľky (zrejme spoza Váhu) ho videl. Uviedol, že na cintoríne vo Sv. Petre sa nachádza kaplnka (alebo tiež kostolík), ktorá je vo veľmi zlom stave. Ďalej sa zmienil o tunajšom farárovi Jánovi, ktorý síce nedodržiava celibát, pretože má ženu, ale inak ho nazýva dobrým katolíkom. V ďalších vizitáciach však kostol Sv. Petra už nevystupuje. Posledná zmienka o kostolíku je až z r. 1813, kedy sa na Považí udiala jedna z najväčších povodní v dejinách Horného Uhorska. V dňoch 26. až 30. augusta prišla povodeň, o ktorej Pavol Vajaj, vtedajší učiteľ v neďalekých Horných Zeleniciach napísal: V deň dvadcátý šestý augusta (1813) měsíce / prikvačila bída Horní Zelenice / a nejen nás tuto, ale ještě více / okoličné pole, městečka, vesnice. Právě po polední / v ten deň predepsaný / jenž jest u Slovákú čtvrtek menuvaný / o jedné hodine, tu kostolankami, pustil se potúček técy pred oknami.
Voda vtedy zrovnala so zemou desiatky dedín na Považí a vyžiadala si 287 ľudských životov. Podľa tradície v týchto dňoch Váh vystúpil z koryta aj pri Sv. Petre a strhol so sebou kostol na cintoríne spolu s farou. Po zániku kostola si Peterčania v 19. stor. vybudovali na hlavnej ulici zvonicu, kde uchovávali aj niekoľko liturgických predmetov pravdepodobne zo zaniknutého kostola. Jedným z nich bola aj gotická kadidelnica s prelamovaným dekórom, dnes uložená v zbierkach Vlastivedného múzea v Hlohovci.
O lokalizácii samotného kostola sa dodnes vedú rôzne dohady. Usudzovalo sa, že kostol stál na konci Svätopeterskej ulice pri Váhu, alebo až za ním. Mapy leopoldovskej pevnosti uložené vo Viedenskom vojenskom archíve však dokazujú, že starý peterský cintorín s kostolíkom ležali na začiatku Svätopeterskej ulice, cez cestu oproti mladšiemu cintorínu, ktorý sa dnes pripomína už len vstupnou bránou s krížom a mohutnou lipou. Po povodniach V r. 1813, najviac však až po roku 1900 sa začalo na tomto mieste s výstavbou domov, ktoré čiastočne prekryli starý cintorín a snáď aj zvyšky svätopeterského kostola. Na jednej z máp okolia Leopoldova z r. 1811, teda len tri roky pred ničivou povodňou je na vyvýšenej terase nad Váhom zaznačený starý cintorín a na jeho začiatku dve budovy, z ktorých jedna bola pravdepodobne spomínanou cirkevnou stavbou. Obyvatelia domov v tejto časti Petra ešte aj dnes hovoria o vykopávaných ľudských kostiach.
Kľúč k rozlúšteniu hádanky o kostole Sv. Petra v peterskej časti Hlohovca zrejme budeme ešte dlho hľadať a možno že ho nikdy nenájdeme len preto, že ho už po stáročia pevne drží vo svojich rukách patrón obce vyobrazený na ich pečati.
Jozef Urminský ml.