Baroková Kalvária na cintoríne v Hlohovci najstaršia na Slovensku?
Hlohovec v roku 1734. Na východnom horizonte za mestom sa nad prašnými cestami, ktoré sa ako potoky zo svahov okolo mestečka vlievajú do jednej širokej hradskej, dvíhajú do výšky oblaky prachu z furmanských povozov zvážajúcich do mesta kameň a vápno na stavbu novej Kalvárie.
Kedysi sa cesta za Hlohovcom smerom na Nitru vidlicovito rozdvojovala. Za poslednými domami mesta v mieste dnešnej križovatky pri hlohovskom cintoríne sa jedna jej časť odkláňala k Erdödyovskému majeru a pokračovala ďalej okolo dnešnej tehelne ku kamennému mostu na Gáborských horách, kde opúšťala hlohovský chotár. Druhá cesta pokračovala v stope dnešnej Nitrianskej ulice okolo židovského cintorína popod návršie, na ktorom stála staršia kaplnka Sedembolestnej Panny Márie s pustovňou a malým cintorínom. Okolo tohto, oddávna pietneho miesta, rozprestierali sa na svahu obrátenom k mestu lúky, vinice a polia hlohovských zemanov, z ktorých najväčšia časť patrila novému majiteľovi hlohovského panstva grófovi Jurajovi Erdödymu. Po jeho príchode do Hlohovca v r. 1720 v mestečku významne vzrástla výstavba hospodárskych objektov a prestavba profánnych a sakrálnych stavieb. Spolu s Erdödyovcami v tomto roku prišiel do Hlohovca aj kňaz Mikuláš Nacislavský. Za jeho pôsobenia (1720 - 1738) bola pred rokom 1734 časť pozemkov vo svahu pod Kaplnkou Sedembolestnej Panny Márie získaná pre stavbu Kalvárie. Celý komplex pôvodne tvorilo sedem zastavení krížovej cesty a vrcholové súsošie s trojicou Ukrižovaných z r. 1734. Areál uzatvárala spomínaná kaplnka, neskôr známa ako Erdödyovská hrobka.
Kaplnka, ktorá je vo svojom jadre zrejme stredovekou stavbou, prešla viacerými prestavbami v r. 1730 a 1802. V r. 1730 ju takmer nanovo postavili za finančného prispenia Jacoba Plezela a v r. 1802 rozšírili na podnet grófa Jozefa Erdödyho. Za pôsobenia farára Žigmunda Tersztyanského (1740 - 1742) pripojili ku kalvárii pôsobivú scénu Snímania Krista z kríža signovanú dvoma menami a rokom 1742. Ešte i dnes je na zadnej strane kríža čitateľné meno Jacoba Blezela, pravdepodobne muža totožného s Jacobom Plezelom známym fundátorom kaplnky. Druhé meno, Joseph WRMR, patrilo najskôr murárskemu majstrovi Jozefovi Vernerovi z Vrbového, ktorý v 18. stor. projektoval niektoré Erdödyovské stavby. V období vzniku scény Snímania Krista boli tiež vytesané aj tri sochy, stojace na pravej strane chodníka v hornej časti cintorína, Hlohovčanmi často označované ako Tri Márie z Kalvárie. V skutočnosti však ide o sochy Márie Magdalény, Panny Márie a Sv. Jána. Z pôvodnej krížovej cesty sa zachovalo šesť kamenných reliéfov. Reliéfy stáli na kamenných stĺpoch povedľa cesty na Kalváriu, v miestach dnešných kaplniek Krížovej cesty. Po r. 1892 za pôsobenia kňaza Augustína Brukera boli pôvodné zastavenia premiestnené a osadené do terasy vedľa jaskyne Lurdskej Panny Márie, kde sa nachádzajú dodnes. Šesť kamenných reliéfov vyjadruje scény z Kristovej cesty na Golgotu. Zobrazené výjavy - Kristov pád pod krížom, Stretnutie s matkou, stretnutie so Sv. Veronikou, Napomínanie plačúcich žien a Vyzliekanie Krista sú spolu so súsoším trojice Ukrižovaných a scénou Snímania Krista z kríža najstarším zachovaným a uceleným súborom Krížovej cesty z územia Slovenska. O tom, že Krížová cesta v Hlohovci mala pôvodne len sedem zastavení, ako bolo v 18. stor. zvykom, svedčí aj veduta mesta z r. 1807. Jedinečnosť súboru spomínaných kamenných sôch a reliéfov z 18. stor. podčiarkuje na hlohovskom cintoríne aj unikátny súbor neorománskych a neogotických kaplniek z konca 19. stor., dodávajúci celému areálu atmosféru súdobých severotalianskych cintorínov.
Prostredníctvom tejto jedinečnej hlohovskej pamiatky sa možno nevediac, ale predsa dotýkame ľudí žijúcich v mestečku pred viac ako dvestopäťdesiatimi rokmi. Dotýkame sa a hovoríme o tých, ktorí napokon aj spočinuli na tomto mieste, tak ako ľudia dneška a nedávnej minulosti.
Jozef Urminský ml.