Útrapy mestečka a ako erdődyovský zlatý jeleň menil jeho tvár v časoch osvietenstva. (Hlohovec v r. 1700 – 1800)
Azda v žiadnom storočí nebolo v Hlohovci počuť toľkokrát zvoniť zvony, ako práve v tomto osemnástom. V duchu známeho príslovia - Živých volám, mŕtvych oplakávam, blesky lámem („mortuo plango, fulgura frango“) sa denne prihovárali jeho obyvateľom, aby zvestovali ďalšiu novinu. No tomto období boli skôr nositeľmi zlých správ ako tých dobrých. Storočie bolo poznačené vrcholiacimi stavovskými povstaniami, chorobami, epidémiami a živelnými pohromami, ktoré systematicky ničili mesto a obyvateľov. Zatiaľ čo prvá jeho polovica bola nimi výrazne poznamenaná, druhá už prebiehala v oveľa pokojnejšom a progresívnejšom duchu. Už v roku 1702 bola v Hlohovci zriadená prvá župná lekáreň (k nej v roku 1733 pribudli dvaja medici, lekár a chirurg). Na sklonku roku 1704, medzi Vianocami a Novým rokom, plienili Hlohovec po prehratej bitke pri Trnave vojská Juraja Rákocyiho a v tom istom roku aj cisárska armáda generála Heistera. Už o rok neskôr vypukol v Hlohovci týfus, ktorý trval s prestávkami až do roku 1711 a podľahlo mu dovedna 3300 obyvateľov, čo vtedy znamenalo, že viac ako polovica vtedajších Hlohovčanov vymrela. V niektorých dňoch pochovali denne až 80 ľudí, ulice boli prázdne, trávou zarastené, domy pozatvárané, zvony neprestajne vyzváňali. Tí čo prežili sa zdržiavali len doma a čakali na svoju smrť. Vieme si niečo také predstaviť dnes? V roku 1739 prehrmela Hlohovcom obrovská cholerová epidémia. Po jej skončení dali Hlohovčania vybudovať na námestí známy trojičný stĺp, do šaštínskeho kostola počas procesie darovali obraz Hlohovca a za mestom vybudovali Kalváriu – krížovú cestu so zastaveniami zobrazujúcimi výjavy z Ukrižovania Pána Ježiša Krista. Povzbudivým pre Hlohovec bol z hľadiska rozvoja rok 1720, kedy panstvo hradu získal posledný z významných šľachtických rodov, Edődyovci. Juraj Leopold Erdődy založil za mestom v r. 1722 pivovar a v rámci rozvoja obchodu dňa 8. januára 1725 potvrdil obyvateľom Starého a Nového Hlohovca staré trhové výsady. Jeho syn Ján Nepomuk prizval do Hlohovca veľké množstvo židovských kupcov a remeselníkov, aby ekonomicky pozdvihli mesto, čo sa odrazilo v náraste populácie. K kroku 1755 mal Hlohovec 5 000 obyvateľov a medzi rokmi 1720 – 1793 sa tu postavilo takmer sto nových domov. Popri tom vo františkánskom kláštore vznikala baroková chrámová hudba, komponovaná najmä Paulínom Bajanom a Edmundom Paschom, dobré meno mala tunajšia rádová teologická škola. Umelecky a literárne činní boli okrem františkánov aj viacerí kňazi, medzi nimi napríklad Juraj Handerla, autor príručky Nového včelára.
Rozsiahlymi zmenami prešiel areál hradu. Rodina Erdődy ho postupne prebudovávala na pohodlné panské sídlo zodpovedajúce vkusu a štýlu viedenského cisárskeho dvora. Najvýznamnejším členom rodu bol gróf Jozef Erdődy, dvorný kancelár cisára Františka II. Dal v r. 1790 – 1800 úplne prebudovať hrad a celý hradný areál obklopil veľkolepým 16 hektárovým parkom s terasami, platanovým hájom a zámockým jazierkom. Na východnom okraji areálu dal postaviť jazdiareň (1800) a empírové divadlo (1802), prebudoval aj rodovú hrobku Erdődyovcov na miestnom cintoríne a dal prestavať tunajší špitál.
Jozef Urminský ml., ELAP Hlohovec