V tieni tureckého polmesiaca (Hlohovec v r. 1600 - 1700)
Na prahu 17. storočia sa Hlohovec čoraz viac ocital v trvalom ohrození tureckých nájazdov. Starý a Nový Hlohovec boli spolovice vypálené, mnoho obyvateľov pred blížiacou sa tureckou hrozbou ušlo. Aj napriek tomu zemepáni Hlohovca nepoľavili v úsilí o všestranný rozvoj mestečka, najmä v oblasti vzdelanosti. Súviselo to pravdaže aj s tým, že Július zo Salmu a po ňom Stanislav Thurzo boli vo viere neochvejnými evanjelikmi, a práve reformovaná cirkev vlievala do spoločnosti úplne nové impulzy zmýšľania najmä v oblasti kultúry a vzdelanosti. Stanislav Thurzo ako energický a cieľavedomý muž sa podujal pozdvihnúť vzdelanostnú úroveň mesta, akú získal pred polstoročím vďaka Alexiusovi Thurzovi. Napomohlo tomu najmä trojjazyčné gymnázium umiestnené vo františkánskom kláštore a neskôr v Podzámskej ulici. Založili ho v duchu tradície už jestvujúcej staršej evanjelickej školy v roku 1601. Vyučovalo sa v ňom maďarsky, nemecky a čo je možno prekvapujúce, aj slovensky. Za života tohto zemepána dosahovalo najlepšiu úroveň na Slovensku. Ako protipól vysoko postaveného a vzdelaného šľachtica Stanislava Thurzu stojí v dejinách jeho manželka Anna Rozina Listiusová, považovaná aj za krvavú grófku alebo druhú Alžbetu Báthoryovú. Listiusová sa vyznačovala krutosťou a v záchvatoch sadistickej vášne sa dopúšťala zločinov na svojom služobníctve a poddaných. Na svojom dvore zhromaždila podivných ľudí, ktorých okolité obyvateľstvo nazývalo "čarodejníkmi", sama sa zúčastňovala podivných temných praktík a v širokom okolí ju ľud nenazýval inak iba "kráľovnou čarodejníc". Po dokázaní viny z brutálnych vrážd viacerých žien, mužov a detí ju odsúdili na stratu hlavy, ale kráľ Ferdinand III. ju napokon omilostil.
Tieto všetky zverstvá sa však diali až po smrti manžela. Neskôr rodina Thurzovcov prestúpila na katolícku vieru, ale to sa už končila sága tohto významného rodu, ktorého hlohovská vetva vymrela v r. 1636. Oficiálne o tri roky nato kúpil od kráľovskej komory celé panstvo Adam Forgáč. Svoj vplyv tu však zrejme začal uplatňovať už v roku 1637, keď panstvo zabrala uhorská komora. Kráľ mu totiž hlohovské panstvo sľúbil ešte v roku 1621, keď boli Thurzovci zapletení do povstania Gabriela Bethelna. Iba tak si možno vysvetliť historické správy, podľa ktorých matka Adama Forgáča Katarína Pálffy sa v roku 1637 okamžite pustila do opravy a prestavby františkánskeho kostola a kláštora v Hlohovca. Vtedy v podstate takmer celá pôvodná gotická budova kláštora zanikla a začala sa stavať nová, ktorú poznáme dodnes. Stavbu s menšími prestávkami po smrti Kataríny Pálffy dokončil v roku 1648 jej syn Adam. Majiteľ panstva Adam Forgáč si však svoje majetky dlho neužil.
Ako veliteľ novozámockej pevnosti nedokázal v roku 1663 ubrániť rozhodujúci nápor Osmanov a po páde Nových Zámkov Turci zakrátko obsadili aj Hlohovec. Zmocnili sa ho po viacerých útokoch vojsk Valachov, Oláhov a Sýrčanov dňa 13. októbra 1663 a vo svojej správe ho mali až do roku 1683. V tomto období mali Turci v Hlohovci svoju stabilnú vojenskú posádku. Z farského kostola na námestí urobili stajne pre kone a vedľa stojacu kaplnku sv. Anny prebudovali na moslimskú mešitu s minaretom. Budovu oproti farskému kostolu vedľa Lehelovej veže prispôsobili na kasárne.
Každodenný život Hlohovčanov sa po obsadení územia Turkami nijak obzvlášť nezmenil. Obyvatelia mesta boli povinní odvádzať dane novozámockému ejáletu. Na tomto území sa ale stále platilo uhorskou menou, ktorá bola kvalitnejšia ako turecké akče. Zároveň si tu našli útočisko viacerí evanjelici, ktorí boli prenasledovaní na území spravovanom Habsburgovcami. Opačná situácia bola za riekou Váh počas výstavby leopoldovskej pevnosti. Od roku 1665 na stavbe totiž pracovalo v neľudských podmienkach veľké množstvo väznených protestantov (a najmä kňazov) pod dohľadom Jezuitov. Pomery v Hlohovci sa zmenili až v roku 1683, kedy po prehratej bitke pri Viedni Turci opustili mesto. Veľká časť budov bola rokmi zdevastovaná, rovnako ako hrad aj cirkevné stavby mesta chátrali. Finančné prostriedky zemepána na ich údržbu veľmi chýbali. Adam Forgáč medzičasom zomrel, panstva sa preto ujala vdova Anna a jej dvaja synovia Adam ml. a Šimon. Urobili základné opravy na poškodenom hrade a rovnako uskutočnili aj opravu kláštora a kostola Františkánov, kde si na začiatku 17. storočia vybudovali rodovú hrobku. Okolo námestia v tomto období stálo šesť bášt, ktoré obyvatelia mesta postavili ešte pred tureckým plienením na obranu mesta. S týmto istým úmyslom bola aj v r. 1610 nadstavená veža farského kostola o jedno podlažie, aby jej rozšírený parapet mohol slúžiť ako ochodza na pozorovanie pohybu nepriateľa. Z veže každý večer oznamoval nočný hlásnik (nazývaný priliehavo "nocnošný") obyvateľom mesta koniec dňa a uzavretie mestských brán.
Jozef Urminský ml., ELAP Hlohovec