Hlohovec v časoch kráľa Žigmunda a Mateja (Hlohovec v r. 1400 – 1500)
Kňaz sa otočil ku krstiteľnici a v perinkách zaodetému dieťatku začal na hlavičku liať svätenú vodu so slovami: Nicolas, ja ťa krstím v mene otca i syna i ducha svätého. Kňažná Jachna sa prežehnala a maličké dieťatko si privinula viacej k sebe. Práve ubúdalo z ďalšieho dňa roku Pána 1410 a Hlohovcom sa z kostolnej veže rozozneli zvony ohlasujúce radostnú zvesť o pokrstení syna ctihodného grófa Ladislava Ujalkyho, mačvianského bána a pána Hlohovca.
Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov rodu Ujlakovcov a možno jedna z najžiarivejších osobností dejín Hlohovca, Mikuláš Ujlaky (Ilocký) sa narodil do obdobia práve skončených sporov medzi jeho dedom vojvodom Stiborom a otcom Ladislavom. Tie boli pre Hlohovec mimoriadne tragické. V roku 1403 sa Uhorsko zmietalo vo vážnej občianskej vojne, pri ktorej si protivníci z radov vyššej aristokracie vzájomne devastovali majetky a vyvražďovali obyvateľstvo. Stibor obhajujúci záujmy kráľa Žigmunda plienil panstvo svojho budúceho zaťa, ktorý stál na strane rebelujúcej uhorskej šľachty. Po ťažkých bojoch napokon hrad i mesto Hlohovec aj dobyl. Situácia sa postupne upokojila až v r. 1408, odkedy nastalo pokojnejšie obdobie priaznivé pre postupný rozvoj Hlohovca. Do tohto obdobia sa narodil aj Mikuláš Ujlaky, často označovaný aj ako Fraštacký, keďže svoje viaceré životné aktivity a ciele podriadil práve mestu, z ktorého sám pochádzal. I keď mladosť zrejme prežil práve v Hlohovci, udalosti v Uhorsku, kam začali čoraz viac prenikať zo susedných Čiech a Moravy husiti, prinútili pánov Hlohovca presunúť sa do ich rodového sídla v chorvátskom Iloku. Husitské vojská sa prvýkrát objavili v Hlohovci v r. 1430 a 1431. Hlohovec sa priamo vo víre husitských výprav ocitol v roku 1431, kedy vojská Prokopa Holého, zvaní tiež táboriti, presúvajúc sa zo stredného Slovenska cez Nitru obsadili hlohovský most a v blízkosti mesta sa utáborili. Pred návratom na Moravu v októbri 1431 spálili drevený most cez rieku Váh. Sužovanie obyvateľov Hlohovca sa načas upokojilo po bitke pri Liapnoch v roku 1434, kde utrpeli sirotkovia a táboriti zdrvujúcu porážku. V 40. rokoch 15. storočia znovu ožili husitské idey, keď sa na našom území konsolidovali bratríci. Hlohovský hrad nakrátko obsadili práve oni pod vedením Pankráca zo Sv. Mikuláša, ale už v roku 1446 na mesto i hrad zaútočil Ján Jiskra z Brandýsa zastupujúci záujmy neplnoletého kráľa Ladislava Pohrobka s 8000 armádou, Pankráca zo Hlohovca vyhnal a hrad vrátil zemepánovi Ujlakymu. Po tomto roku sa pomery v Hlohovci zlepšili, mesto bolo opevnené provizórnou palisádovou hradbou a murovanými vstupnými bránami. Mikuláš Ujlaky začal takmer okamžite s výraznou stavebnou činnosťou v meste. Po roku 1450 dal prestavať starý farský kostol sv. Mikuláša, pričom sa zmenilo aj jeho patrocínium na sv. Michala. Koncom roka 1465 získal povolenie na postavenie františkánskeho kláštora na severnom okraji mesta pri starobylej kaplnke Všetkých Svätých. O dva roky neskôr viedol samotný uhorský kráľ Matej Korvín z hlohovského hradu spoločne so zemepánom Mikulášom posledné vojenské ťaženie proti Bratríkom pri Veľkých Kostoľanoch. Pripomienkou na návštevu legendárneho uhorského kráľa mal byť trónny koberec kráľa Mateja, zanechaný v Hlohovci po splnení vojenskej misie. Ten sa na hlohovskom zámku nachádzal až do roku 1945 a za doposiaľ nevyjasnených okolností na sklonku vojny opustil Hlohovec a stal sa obdivovaným exponátom Magyar nemzeti múzea v Budapešti. Po smrti Mikuláša Ujlakyho v roku 1477 prevzal panstvo jeho syn Vavrinec, ktorému sa podarilo dokončiť začaté otcove dielo, keď v roku 1492 sa začalo s pastoračnou činnosťou u Františkánov v dokončenom kláštore. Významným medzníkom bol rok 1496, kedy obyvatelia Starého Hlohovca získali od zemepána Vavrinca Ujlakyho rovnaké výsady ako mali obyvatelia mestečka Nový Hlohovec. Tým sa dovtedy poddanská obec Starý Hlohovec stala voči Novému Hlohovcu rovnocenným mestečkom. Zaujímavé je, že v tomto období si obe sídla síce zachovávali samosprávny štatút s vlastným richtárom a mestskou radou, ale administratívne navonok sídlo už vystupovalo zjednocujúcim názvom ako „oppidum“ Hlohovec.
Jozef Urminský ml., ELAP Hlohovec