Ako sa zrodilo mesto Freistadt (Hlohovec v r. 1300 – 1400)
Jarmočnisko okolo farského kostola sa od ranných hodín zapĺňalo obchodníkmi z rozličných kútov Uhorska. Pomedzi šiatre prechádzali pánovi vojaci a dohliadali nad poriadkom na dvojtýždňovom výročnom Michalskom jarmoku. Ten ponúkal pre malé deti nevšednú pastvu pre oči, veď len málokedy sa mohli stretnúť s takým množstvom cudzincov a ich exotickým tovarom ako práve teraz a tu. V dave sa pri urastenom kupcovi krčilo malé dievčatko. „Ocko, kde to sme?“ Pýtalo sa, ťahajúc za otcov plášť. „To je Freistadt moja milá, ale inak aj Galgócz alebo Hlohovec. Tak či onak, žije tu toľko rozličných skupín ľudí, že každý mu vraví inak. Ale už poď, no poď chytro, musíme vyložiť všetko z voza, aby sme neprišli o dobré trhové miesto.“
História Hlohovca sa v priebehu 14. storočia niesla v znamení veľkých a prevratných zmien. Na prelome 13 a 14. stor. sa v Uhorsku prehlbovalo napätie medzi posledným arpádovským panovníkom Ondrejom III. a uhorskými oligarchami, medzi ktorých patrili aj páni hlohovského panstva Aba Veľký a Abrahám Ruffus. Obaja magnáti boli súčasťou vysokej politickej hry odohrávajúcej sa medzi Matúšom Čákom Trenčianskym, jeho spojencami a kráľom. Po smrti Ondreja III. v roku 1301 sa začal neľútostný boj o uhorskú korunu. Víťazne z neho napokon vyšiel Karol Róbert, ktorý krajinu spravoval až do smrti v roku 1342. Situácia v Hlohovci v prvých desaťročiach bola zrejme pokojná. Matúš Čák ovládajúci celú Bratislavskú a Nitriansku župu ako odporca kráľa sa zameral na devastáciu a plienenie hlavne majetkov a miest verných uhorskému panovníkovi. Ako náhle však v r. 1321 smrťou Matúša Čáka pominul vplyv tohto významného veľmoža, ujal sa spravovania územia energický Karol Róbert, pričom okamžite Abrahámove a Above majetky skonfiškoval. Týkalo sa to aj hlohovského panstva, ktoré v tak v r. 1321 – 1349 opäť pripadlo kráľovi. Prelomovým pre Hlohovec sa z hľadiska celkového rozvoja stal rok 1349. Koncom roka, dňa 19. novembra obdaroval v donačnej listine uhorský kráľ Ľudovít I. z Anjou svojich verných služobníkov magistra Mikuláša a jeho dvoch bratov, Leukuša a Bartolomeja panstvom hradu Hlohovec s dedinami Hlohovec, Ujlak, Dvorníky, Sasinkovo a Díč. Šľachticov do majetku na pokyn kráľa uviedli úradníci Nitrianskej kapituly v roku 1350. Zrejme nie náhodou si Mikuláš vybral práve Hlohovec. Tým, že hrad ležal v blízkosti kráľovskej Trnavy a jedna časť mesta sa rýchlejšie vyvíjala vďaka usadeným kolonistom, boli tu výborné podmienky na rozvoj remesiel a poľnohospodárstva, toto všetko dávalo predpoklady postupného rozvoja panstva. A do toho sa zakladateľ pánov z Iloku (Ujlakovcov) Mikuláš naozaj pustil s veľkým úsilím. Jeho počínanie od začiatku malo charakter veľmi výrazných a progresívnych zmien, ktorými sa úplne pozmenil vzhľad dovtedajších sídelných útvarov Starého a Nového Hlohovca. Mikuláš najskôr zrušil funkciu starého brodu a v r. 1353 presunul s kráľovým povolením vyberanie mýta na novopostavený most. Pri vstupe do Hlohovca dal spoločne s manželkou Klárou vybudovať špitál a pri ňom kostol sv. Ducha. Pre osadu kráľovských hostí Nový Hlohovec získal v r. 1362 od kráľa Ľudovíta I. povolenie právo konať slobodné výročné trhy podľa zvyklostí mesta Budína. Na jarmok začínajúci každoročne vo sviatok sv. Michala a má trvať dva týždne majú prístup všetci kupci z celého Uhorska a nikto nesmie od nich požadovať mýto. Do tohto obdobia sa datuje aj nová kolonizačná vlna Nemcov, sťahujúcich sa do Hlohovca na žiadosť samotného zemepána. Po jeho smrti v r. 1367 pokračovala v spravovaní panstva Mikulášova manželka Klára a jej vnuk Ladislav. Práve Klára sa ukázala ako schopná a prezieravá pokračovateľka manželových zámerov, ale v posledných desaťročiach 14. stor. sa rozvoj Hlohovca aj napriek výraznému vzostupu zastavil. Príčinou boli vojnové potýčky medzi pánom Beckova Stiborom zo Stiboríc, ktorý chránil záujmy kráľa proti rebelujúcemu Ladislavovi Ujlakymu. Stiborove vojská viackrát obsadili Hlohovec a vyplienili ho. Na sklonku života Klára Kontová v testamente z roku 1400 bohato obdarovala hlohovský špitál, ktorý založili spoločne s manželom pred polstoročím. Práve v tejto listine po prvýkrát uviedla aj názov mesta Nový Hlohovec v nemčine Freistadt. Ten prejdúc viacerými komoleniami sa ustálil na zľudovenom Fraštáku, ktorý už dôverne pozná azda každý Hlohovčan.
Jozef Urminský ml, ELAP Hlohovec