Diely
Nenápadná poloha Diely na juhovýchodnom okraji Hlohovca sú cieľom nášho dnešného putovania za chotármi Hlohovca. Juhovýchodným okrajom extravilánu mesta vchádza cez roztvárajúce sa údolie do Hlohovca od Kľačian cesta, ktorá pokračuje ďalej do dolnovážskej nivy. Komunikácia je takto vedená úmyselne už celé stáročia a to najmä kvôli mokrinám pokrývajúcim dno i severné svahy tejto zníženiny.
Široký chotár Dielov leží na svahu so severovýchodnou expozíciou, na juhu je ohraničený štátnou cestou a na severe železničnou traťou. Diely patria k starobilým chotárnym názvom Hlohovca spomínaným už v 17. storočí a ich pomenovanie vychádza z prerozdelených pozemkov hlohovských sedliakov, ktoré pripomínali dlhé slíže, alebo nepravidelné podlhovasté diely. Táto lokalita je zaujímavá tým, že má významné postavenie v dejinách nášho mesta. Nachádza sa tu pod zemou doposiaľ nepreskúmaná osada z mladšej doby kamennej - neolitu, na ktorú upozornil už roku 1983 archeológ a historik hlohovského múzea Ivan Pastorek . Počas pokládky potrubia tu objavil torzo ženského idolu – venuše z keramiky, najstarší výtvarný prejav z územia nášho mesta a ďalej množstvo maľovanej keramiky a kamenných nástrojov – ako boli sekery, či štiepané nástroje staré bezmála 6 000 rokov. Okrem toho sa mu podarilo nájsť aj zlomky mamutieho kla a kamenných nástrojov ešte starších z mladého paleolitu – teda z obdobia lovcov mamutov. Okrem týchto nálezov boli v nižšej časti pri železnici objavené aj zvyšky hrobu z mladšej doby železnej - halštatu. V keramickej urne sa nachádzali zvyšky spopolneného tela zomrelého. Poloha Diely, ako aj dnes môžeme vidieť podľa početných artefaktov na povrchu bola teda osídlená už v praveku a to najmä vďaka prítomnosti vody v jej údolnej nive. Smutne sa táto poloha zapísala do dejín aj častými dopravnými kolíziami a haváriami a to tak na železničnom priecestí na Bočine, ako aj v esovitej zákrute pod chotárom Teplá izba. Okrem toho bez preháňania by si možno zaslúžili Diely aj priliehavé pomenovanie - krvavé údolie. Dňa 1. apríla 1945 sa tu totiž uskutočnila zdrvujúca ofenzíva sovietskej armády proti nemeckej armáde. Nemci mali v týchto miestach vybudovanú sieť protitankových priekop a množstvo zákopov a guľometných hniezd. V spomínaný deň, 1. apríla 1945 sa k Hlohovcu od Nitry priblížila sovietska armáda, ktorá pred mestom narazila na odpor nemeckého Wehrmachtu. Po krátkom, intenzívnom boji zostali v zákopoch, protitankových priekopách a guľometných hniezdach ležať desiatky nemeckých vojakov. Podľa tvrdenia očitých svedkov, Nemci - zväčša 18 – 20 roční mladíci, vidiac presilu sovietskej armády húfne sa vzdávali. Ruskí vojaci aj napriek tomu, nerešpektujúc základné princípy Ženevskej konvencie z roku 1929 do vzdávajúcich sa vojakov strieľali a hádzali granáty. Keď sa roku 2009 v lete robila pokládka nového elektrického kábla do spoločnosti Zentiva, narazili robotníci na pozostatky jedného guľometného hniezda rozmetaného mínometnou strelou, v ktorom boli pozostatky troch nemeckých vojakov a množstvo munície a osobnej výbavy vojakov. Našli sa tu guľometné pásy, munícia do ľahkého guľometu, zásobníky s nábojmi, časti čižiem do plynovej masky, hliníkový ešus, časti odevu a šrapnel samotného projektilu, ktorý výbuch zrejme spôsobil.
Vlastivedné múzeum v Hlohovci vykonávajúce výskum pritom eviduje vo svojej dokumentácii medzi dnešným hypermarketom Kaufland a železničným priecestím na Bočine viacero nemeckých palebných postavení, v ktorých sa doposiaľ nachádzajú pozostatky nemeckých vojakov z 2. svetovej vojny. Okrem pamätníkov, by dnes azda už asi nikto nepovedal, že práve tu zahynulo pred 65 rokmi v priebehu hodiny také množstvo vojakov. Pamätníci uvádzajú, že po prechode frontu sa im na ich poliach na Dieloch naskytal nepríjemný pohľad na kusy tiel a vnútorností rozmetané po celom chotári. Aj preto by sme tento chotár mohli bez obáv skutočne nazvať krvavým.