Bočiny
Chotár Bočiny, kde sa dnes nachádza pestovateľská pálenica a silo má rovnako starobylé pomenovanie ako susedná poloha Diely. V 17. storočí ju označovali Becziny, v 19. stor. prevládol už spisovný názov Bočina. Keďže išlo o bočný chotár, pôvod názvu je nám jasný. Aj tu sa nachádza zdroj výbornej pramenitej vody, využívaný pre pestovateľskú pálenicu. O čosi ďalej na východ leží tzv. Mestská lúka. Tento chotár nie je oficiálny, ale zaužívaný a odkazuje nás na vlastnícke právo, ktoré pripadalo mestečku Hlohovec. Odtiaľto pochádzajú archeologické nálezy stredovekej keramiky, železnej reťaze a ďalších železných nástrojov z 15. storočia. Za Mestskou lúkou je chotár Jonášek, alebo tiež Jonáška či Pod Jonáškou. Pomenovanie dostal chotár od proroka Jonáša, podľa ktorého bol pomenovaný miestny výdatný prameň. Tento prameň je vlastne prameniskom dnešného Andačského potoka. V prípade tohto potoka je pozoruhodné, že vďaka konfigurácii terénu nenaberá smer k neďalekej vážskej nive a nezavodňuje rieku Váh, ale obracia sa opačným smerom ku Kľačanom a Rišňovciam a vlieva sa do rieky Nitra. Legenda o prameni proroka Jonáša vraví, že vojsko utáborené v týchto miestach malo veľký problém s vodou. Tábor trpel nedostatkom vody až do chvíle, kedy jeden z vojakov nezabodol hlboko do zeme kôl vojenského stanu. Z jamy zrazu začala vytekať pramenitá voda. Keď sa o tejto udalosti dozvedeli na hlohovskom hrade, postavili k prameňu sochu proroka Jonáša, ktorý ako je známe je s ňou historicky spätý. Škoda, že socha sa nezachovala do dnešných dní, bola by určite vyhľadávaným miestom výletov a prechádzok. Aj tu v tichu vrbín, sa podobne ako v predchádzajúcich chotároch stretávame s množstvom spevavcov. Pri tejto príležitosti by sme mohli spomenúť ešte lovenie spevavcov a iných vtákov Hlohovčanmi v minulosti. Vtáčkari prichádzajúci na lov si vždy pripravovali lepidlá z prírodných materiálov, ktorými potierali halúzky a kríky. Lepidlá boli zväčša vyrobené z imela alebo bobúľ tisu, aby sa potom dali ľahko z tela vtáčika zmyť. Okrem toho sa chytalo aj do sietí. Úplne inou kapitolou bolo lovenie vrán do veľkých sít tzv. riečíc. Vranám sa v Hlohovci kedysi tiež vravievalo - murárske sliepky. Murári v čase zimy, alebo keď nemali prácu, často nastavovali riečice – veľké sitá, do ktorých vrany chytali. Potom spod nich vyberali najmä tie, ktoré mali bledé nohy – čo boli mladé jedince. Keďže vrany mali pomerne tvrdú kožu, tú oddeľovali po spracovaní tak, že dutým brčkom zapichnutým pod kožu ošklbanú vranu nafúkli a tak oddelili kožu od zvyšného mäsa. Potom z vrán pripravovali najmä polievku, perkelt, ale aj napríklad aj aspik.