Mladý háj
Skutočným klenotom v okolí našich miest a obcí sú lesy. Vždy boli a aj sú pravým bohatstvom, ktoré si spravidla každá obec či mesto v minulosti chránili. V našom Hlohovci boli lesy od stredoveku azda najcitlivejším problémom spomedzi všetkých chotárov, pretože drevo z nich bolo vysoko cenenou komoditou. Bol to nielen dôležitý stavebný materiál, ale najmä palivo na vykurovanie. Z dreva sa vyrábalo drevené uhlie, potrebné pri ďalších remeselných činnostiach, drevo sa vo veľkej miere spotrebovávalo aj na tehliarsku výrobu. Pri vypaľovacom procese bolo potrebné veľké množstvo drevnej hmoty, čo bol v stredoveku závažný problém najmä v kráľovskom meste Trnava, kde pracovalo niekoľko tehelní. Aj preto vznikali dlhodobé spory o lesy Blanár, Sekanina, či Varač. V histórii Hlohovca majú okrem nich svoje dôležité miesto aj ďalšie dva lesy. A to Starý a Mladý háj. Starý háj sa nachádza na severovýchodnom okraji katastra Hlohovca v smere na Pastuchov a Dolné Trhovište, Mladý háj leží na juhovýchodnom okraji mesta a je najbližším lesom situovaným k mestu. Mladý háj aj napriek svojmu názvu nie je až takým mladým ako sa nazýva. Už v urbároch panstva zo 17. storočia sa uvádza pod týmto názvom, pričom bol vedený ako majetok panstva. Aj v 18. a 20. storočí, keď ho vlastnili Erdődyovci, mohli do neho vstupovať obyvatelia Hlohovca len s povolením grófskej rodiny alebo neskôr správcu veľkostatku. Najmä chudoba mesta mala dovolené zbierať v lese spadnuté konáre na kúrenie. Lesy tak zostávali čisté a zdravé. V lese sa nachádzalo pomerne veľa zveriny a grófska rodina ho okrem obory nachádzajúcej sa pri kaštieli využívala aj na veľkolepé poľovačky. Aby sa v lese nekradlo drevo a nepytliačilo, Mladý háj strážili panskí hájnici, no aj tí nedodržiavali grófske nariadenia. Za úplatu púšťali do lesa ľudí, ktorí drevo nielen zbierali, ale aj zdravé stromy vypilovali a predávali. Prekvitalo aj pytliactvo a to najmä od začiatku 20. storočia, pričom nezriedka medzi samotnými pytliakmi boli panskí hájnici. O tom, že les bol plný zveriny svedčia aj štatistky ulovenej diviny. Počas jednej poľovačky u grófa Františka Erdődyho v roku 1886 v Mladom háji a panskej obore ulovili spolu 1418 zajacov, 4 srny, 703 bažantov, 31 jarabíc, 2 líšky a 9 králikov.
Éra Mladého hája ako poľovného revíru sa narušila roku 1933, kedy časť celého chotára predali Erdődyovci židovskému podnikateľovi, producentovi vína Ferdinandovi Fussmannovi. Ten dal veľkú časť hája vyklčovať a premenil ju na vinohrady. Išlo o vinice, ktoré sa dnes nachádzajú v dotyku s chotárom Bojničiek. Hneď po skončení druhej svetovej vojny sa uvažovalo o opätovnom zalesnení aspoň časti tohto chotára. To čo vidíme dnes juhovýchodne za mestom, je iba torzo pôvodného Mladého hája, ktorý bol opätovne vysádzaný od roku 1951. V 2. pol. 20. storočia tu založili aj bažantnicu a dodnes tento chotár plní funkciu rozsiahleho poľovného revíru.