Krátke a Dlhé Šumperky
Nie je tomu tak dávno, keď Hlohovec zasiahla ničivá letná búrka, ktorej následky sme mali možnosť vidieť vo viacerých častiach mesta, no najviac asi pri hypermarkete Kaufland a v Kukučínovej ulici. Prívalové vody kedysi zvedené do šumperského jarku priniesli množstvo blata práve do miest, kade pôvodná roklina prechádzala.
Jarok bol oddávna akousi prirodzenou ochrannou bariérou na východnej strane Hlohovca, uzatváral mesto a práve v čase výdatných dažďov aj chránil obyvateľov pred záplavami. Odvádzal vodu z dvoch roklinových údolí obkolesených prudkými svahmi. Reč je o Krátkych a Dlhých Šumperkoch. Tak sa oficiálne volajú dva chotáre na juhovýchodnej strane Hlohovca.
Jazykovitý výbežok Krátkych Šumperkov leží severnejšie, Dlhé Šumperky sú situované južne. Šumperský jarok z nich odvádzal všetku vodu a to nielen tú, ktorá spadla počas búrok, ale aj vodu z prirodzených vyvieračiek. V samotnom šumperskom jarku boli pôvodne až dve studničky a v doline medzi Krátkymi a Dlhými Šumperkami bola tretia. Okrem toho čiastočne odvodňoval Šumperský jarok aj ďalšie chotáre, ktoré ležia ešte viac na juh a to konkrétne Uhlár, Prílohy, Damašky, Šajby, Lipiny a Sláviky (Slávikova dolina).
Šumperky sa v historických prameňoch zo 17. storočia uvádzajú pod názvom Sompergh. V tomto prípade išlo o skomoleninu nemeckého slova berg a maďarského som (čiže drienka). Ako drienkový vrch ho prebrali aj Maďari v roku 1894, keď vytvárali novú katastrálnu mapu Hlohovca. Vtedy tieto chotáre označili až čisto maďarským názvom Som-hegy. (drienkový vrch). Ak sa však vrátime k pôvodnému názvu Sompergh, musíme spomenúť aj početnú nemeckú enklávu, ktorá sa podieľala na budovaní Nového Hlohovca v 14. storočí. Keď si k nim pripočítame k prevládajúcemu slovanskému etniku aj maďarský element, ktorý vo veľkej miere dosídľoval Hlohovec v 16. a 17. storočí, je pochopiteľné, že trojrečový charakter mesta mal za následok komolenie chotárnych názvov spôsobom, aký je zrejmý aj v prípade chotárov Dlhé a Krátke Šumperky. No a od pôvodného názvu Zombergh už nebolo ďaleko k úplnému poslovenčeniu polohy na Šumperk. Krátke, ale i Dlhé Šumperky majú zaujímavú konfiguráciu terénu - údolia, strmé svahy, roklina , častejšie označovaná ako jarok. Tá, napokon bola z veľkej časti zavážaná a planírovaná, takže z pôvodného šumperského jarku veľa nezostalo. Ľuďom sa však z času načas pripomenie aj takým spôsobom, ako tomu býva počas letných búrok.
Historický význam chotárov Šumperkov tkvie v tom, že prirodzene uzatvárali z juhovýchodu Hlohovec. Dnešná Nitrianska ulica vznikala za východnou mestskou bránou pri cintoríne už v 17. storočí. Končila vtedy síce v úrovni posledných panelákov, ale cesta pokračovala ďalej cez šumperský jarok, vyšla na polohu Zajačky a Diely a smerovala ďalej na Kľačany. Pri tomto terénnom zlome, nad bývalým šumperským jarkom, dnes už za Kauflandom dodnes stojí na vysokom stĺpe socha Panny Márie. Má zvláštne umiestnenie, je aj netypicky naklonená a hoci by sa zdalo, že čoskoro možno spadne, stále pevne stojí na svojom mieste. K tomuto miestu starí Hlohovčania prechovávali patričnú úctu už pred stáročiami. Kamennú sochu tu totiž vztýčili ako znak zbožného miesta, odkiaľ z mesta odišiel mor. Keď sa však epidémia vrátila do mesta opäť, Hlohovčania sa s modlitbami a prosbami o zažehnanie všetkého zlého znovu obrátili k nej. Legenda o soche Panny Márie vraví, že po týchto modlitbách Hlohovčanov sa vysoký stĺp so sochou samočinne naklonil a obrátil k morom sužovanému mestu. V tej chvíli sa údajne z Hlohovca mor vytratil. Škoda, že toto výnimočné miesto zostáva dnes v pomyslenom tieni neďalekého nákupného centra.
Ale napokon aj miesto, kde stojí hypermarket Kaufland, počas svojej výstavby priniesol niekoľko prekvapení. Pôvodne ho začali stavať ako súčasť obchodného reťazca Hypernova, a roku 2004, keď mali archeológovia možnosť robiť počas zemných prác archeologický výskum, v tejto časti mesta našli zvyšky protitankovej priekopy a muníciu z konca 2. svetovej vojny. Protitankovú priekopu kopali Hlohovčania tesne pred koncom vojny na rozkaz nemeckej armády. Napokon do nej, ako aj do šumperského jarku po skončení bojov pozavážali aj muníciu, či zvyšky uhynutých kráv a koní. Zvieracie kosti, ale aj delostrelecké granáty, náboje do guľometu a ďalšie predmety nájdené počas výstavby boli jasným dôkazom, že v tejto časti mesta naozaj prebiehali ťažké boje. Aj stavba rodinného domu v tesnej blízkosti spomínanej sochy Panny Márie v 90. rokoch 20. storočia priniesla nález kostrových pozostatkov nemeckého vojaka, ktorý zahynul počas sovietskej ofenzívy na Hlohovec.
Archeológov však počas výstavby hypermarketu najviac prekvapil iný nález, oveľa starší. Bol to objav druhohorných hlavonožcov – amonitov, starých 210 miliónov rokov. Neskôr sa stavebné stroje zahryzli do úboče krátkych Šumperkov a v ílových sedimentoch z obdobia treťohôr sa objavili aj úlomky kla mastodonta – chobotnatca, predchodcu neskoršieho mamuta a aj dnešného slona. Napokon za nálezmi skamenelín nemusíme chodiť ďaleko. Aj dnes sa z času na čas dajú nájsť zlomky amonitov na povrchu v chotári Dlhých Šumperkov.