Jaská Hora a Šomode
Prašná cesta vinúca sa svahmi ponad rieku Váh, pomedzi vinohrady z Hlohovca do Bojničiek si toho pamätá dosť. Dnes pôsobí nenápadne aj napriek tomu, že to bola kedysi jediná hradská spájajúca tieto dve sídla.
Keď sa však v lete roku 1940 nad Hlohovcom rozpršalo a výdatné dažde rozmočili svahy ležiace južne od hlohovského kaštieľa, v jednej chvíli sa 24 metrov dlhý úsek cesty náhle odtrhol a zviezol až k rieke.
Susedné chotáre Jaská hora a Šomode ležali v bezprostrednej blízkosti samotného zosuvu. Dokonca z chotára Šomode tento zosuv odkrojil 8 hektárov pôdy v dĺžke 320 metrov. Jaská hora ležiaca severnejšie od šomodských svahov zostala od zosuvov ušetrená. V urbárnych súpisoch sú Šomode a Jaská hora vedené ako viničné hony, už k roku 1661 sa oba spomínajú v týchto tvaroch. Názov Jaská hora má čisto slovenský základ a súvisí so slnečným svitom (jasom), ktorý na ňu dopadá pri východe slnka. Slnko nad Hlohovcom sa dvíha spoza východných svahov Gáborských hôr a susedných polôh a pri východe sa svojimi lúčmi priamo opiera o svahy Jaskej hory. V maďarskom preklade sa Jaská hora uvádza ako Tamás hegy – Tomášov vrch. Tento termín dokonca prevzala aj slovenská kartografia, kde sa takto uvádza dodnes. K tejto polohe patrí aj vŕšok Urbánok s altánkom. Keď sa v roku 1943 stavala cez Jaskú horu nová cesta do Bojničiek, v serpentínach poniže polohy Śianec našli robotníci dva poklady mincí. V malom glazovanom džbániku sa vtedy našlo 3446 kusov drobných strieborných mincí, najstaršie boli poľské polgroše Vladislava II. z r. 1400, najmladšie boli uhorské denáre Mateja II. a Gabriela Bethlena z r. 1620 a 1621. Z druhého nálezu sa zachránilo iba 27 poľských strieborných mincí z r. 1547 a 1596. Zvyšok si robotníci rozdelili. Poklady boli do zeme uložené zrejme začiatkom 17. stor. a v 20. rokoch 17. storočia. Poklady mohli vo vinohradoch ukryť tak samotní Hlohovčania ako aj obchodníci. Keďže si svoje bohatstvo po pominutí nebezpečenstva nevyzdvihli, mohli pri nepokojoch zahynúť, alebo z Hlohovca pred nebezpečenstvom nadobro ušli.
Poloha Urbánok je rovnako zaujímavá a tajomstvom opradená ako celá zvyšná Jaská hora. Homolovité návršie vzniklo umelým nasypaním hliny, aby na jej vrchole mohli v stredoveku vybudovať jednu z veží opevnenia hradu. Po jej zániku ju využili v r. 1773 na prvé vztýčenie sochy sv. Urbana, patróna vinohradníkov. V 19. storočí nad sochou postavili najprv drevený a v 20. storočí betónový altánok. Ako pozostatok z horného opevnenia hradu sa ešte donedávna v záreze cesty pri Urbánku nachádzali kamenné murivá.
Južnejšie ležiaci chotár Šomode, je maďarského pôvodu. Tento názov nie je celkom jasný, ale zrejme sa vzťahuje k názvu jednej z uhorských žúp ležiacich v juhozápadnom Maďarsku, k župe Somogy. Prečo však náš chotár dostal rovnaký názov presne nevieme. Šomode sa rozdeľovali na tri časti. Horné, stredné a dolné (tiež sa uvádzajú aj termíny Staré a Nové Šomode). Boli to ílovito-hlinité rozložité, často podmáčané svahy obrátené na západ k rieke Váh a boli vhodné na vysadenie viníc. Šomode boli jedným z hlavných vinohradníckych honov patriacich Hlohovčanom. Pri ceste do Bojničiek v chotári Šomode vznikali aj vinohradnícke domy, hajlochy. Najznámejší bol hajloch dekana a hlohovského kňaza Pavla Šišku a mladší hajloch podnikateľa a starostu Milana Felcána. Dodnes sa tu zachoval iba Felcánov hajloch. Šomode si zachovali svoj vinohradnícky charakter aj po roku 1945, kedy tu družstvo postupne vysádzalo nové vinice. V súčasnosti väčšiu ich prevažnú časť obhospodaruje hlohovský vinohradník Ing. Richard Soják. Šomode zrejme v budúcnosti čakajú aj na svoje veľké archeologické objavy, keďže tadiaľto prechádzala už spomínaná cesta z Hlohovca do Bojničiek. K jedným z prvých dôležitých nálezov možno zaradiť zlomok z veľkej broznovej misy z doby rímskej, ktorý sa tu pred časom podarilo objaviť Henrichovi Sojákovi. Tento nález nás odkazuje na Germánov alebo priamo Rimanov, pohybujúcich sa v okolí Hlohovca v 1. storočiach nášho letopočtu.