Balaton
Zašlá sláva chotára, o ktorom bude dnes reč, nás privádza na miesto, ktoré poznajú všetci Hlohovčania pod názvom Balaton (tiež Balatom).
Balaton je symbolom hlohovského vinohradníctva a vinárstva, najmä v období 60. a 70. rokov 20. stor., kedy ho z popola postavili na nohy nadšenci okolo vtedajšieho predsedu JRD Ing. Floriána Kubinského. V tomto období boli v Hlohovci vďaka nim vybudované dve veľké viechy, čoby pýchy miestneho vinohradníctva. Balaton bol jednou z nich. V rozľahlom areáli nachádzame ako najstaršiu budovu - vinohradnícku usadlosť s veľkou klenbovou pivnicou a prešovňou. Budova charakteristická mohutnými stĺpmi podopierajúcimi gánok pochádza z konca 18. storočia, pričom pivnica je staršieho dáta.
Balaton ako samostatný chotár kedysi v minulosti patril k mestečku Nový Hlohovec. Ide vlastne o lievikovitú úžľabinu južne za mestom medzi Jaskou horou a zámockým parkom. Už k roku 1689 sa spomína pod týmto názvom v urbári mesta a v tomto tvare ho prebrali aj Maďari. Pomenovanie Balaton si podaktorí pamätníci zdôvodňovali tým, že najväčšie jazero v Maďarsku nesie rovnaké meno a od neho dostal aj náš chotár názov. V tejto súvislosti sa musíme pozrieť k jadru slova Balaton, ktoré vychádza zo slovanského základu- blato, balato. Keď Maďari prišli do Karpatskej kotliny, jestvovalo pri Blatenskom jazere v pol. 9. storočia kniežatstvo založené kniežaťom Pribinom s centrálnym sídlom v Blatnohrade – neskoršom Zalaváre. Slovania jazero pomenovali podľa jeho častého zanášania najmä bahnitými riečnymi sedimentmi rieky Zala. Maďari už tento názov iba prebrali a prispôsobili na Balaton. Hlohovský Balaton s tým maďarským má spoločné najmä to, že aj táto naša rozľahlá úžľabina sa dlhodobo zanášala hlinou a bahnom, po výdatných búrkach. Staršie ročníky Hlohovčanov si ešte veľmi dobre pamätajú na veľký, jarok, roklinu, oddeľujúcu Závalie od Zámockého parku. Na mieste križovatky Podzámskej ulice, Závalia a neskoršej Šomodskej ulice bola ostrá zákruta s mostíkom, ktorý preklenoval práve spomínaný rigol. V niektorých miestach mal úctyhodnú hĺbku vymletú od dažďovej vody čo stiekla počas búrok z Jaskej a Svinnej hory ako aj Balatonu. Balaton má teda priamo slovanské pomenovanie, pričom môže ísť historicky o jeden najstarších zachovaných chotárnych názvov mesta, ktorý mu mohli prideliť Slovania ešte v 9. storočí, keď obývali osadu a neďaleké hradisko rozprestierajúce sa v hornej časti zámockého parku a v okolí dnešného zámku. Slovania ho jednoducho pomenovali presne tak, ako zvykli pomenovávať všetky miesta, kde dochádzalo k nanášaniu blata a bahna. Balaton bol vďaka svojmu terénnemu členeniu vhodný pre vysádzanie viníc, ako viničný hon sa spomína už v 14. storočí. Aj z hľadiska umiestnenia voči mestu mal Balaton veľmi dobrú polohu. Kedysi totiž tadiaľto viedla stará cesta do Bojničiek. V 19. storočí bol Balaton vo vlastníctve Hlohovčana Františka Sidora – obchodníka s drevom a železným tovarom. V druhej polovici 19. storočia tento zámožný Hlohovčan usadlosť Balaton daroval rímskokatolíckej fare v Hlohovci na zveľaďovanie ľudovej rímskokatolíckej školy. Výnosy z prenájmu Balatonu mali cirkvi pomôcť pri zabezpečení chodu samotnej školy. František Sidor si sám určil, aby polovica z ročného príjmu pripadla učiteľom a druhá polovica žiakom. Vyplatenie formou zošitov, učebníc a ďalších učebných pomôcok pripadlo vždy na Vianoce. Ako však bežal čas, po smrti Františka Sidora zostal jeho šľachetný čin akoby nepovšimnutý a cirkev jeho meno pri koncoročnom prerozdeľovaní výnosov vôbec nespomenula. Farnosť v Hlohovci ďalej prenajímala Balaton viacerým podnikateľom, ešte pred a počas druhej svetovej vojny tu bola menšia viecha a reštaurácia prevádzkovaná Jozefom Belžíkom.
Po znárodnení roku 1948 a počas budovania socializmu prišla cirkev o usadlosť na Balatone a až v roku 1961 sa tu vďaka vtedajšiemu predsedovi JRD Ing. Kubinskému a debnárskemu majstrovi Augustínovi Černayovi a ďalším nadšencom podarilo vybudovať vyhlásenú viechu v širokom okolí. JRD postupne na Balatone vybudovalo rekreačné zariadenie s chatami a tzv. krištáľovú sálu – na usporadúvanie recepcií, svadieb a zábav. Po roku 1989 však dochádzalo k postupnému úpadku celého areálu. Družstvo tu dnes aspoň čiastočne udržiava tradíciu vinárstva, keďže priestory starého Balatonu využíva na spracovanie hrozna, uskladnenie a fľaškovanie vína.
Dúfajme, že raz ešte príde chvíľa, kedy budú môcť Hlohovčania znovu zavítať na zabíjačkové produkty, alebo na vychýrenú balatónsku špecialitu do priestorov tejto starobylej viechy.