Obora
Scenéria divokej prírody s romantickými zalesnenými zákutiami, výmoľmi a strmými roklinami bola pre grófa Erdödyho tým prvým, čo vždy ráno uvidel z okna svojej spálne. A keď bol práve pekný jasný deň, v diaľke na juhu ho vítala silueta staroslávnej Bratislavy a na juhozápade do malokarpatských vrchov vklinené mestečká a hrady ako Červený kameň, Smolenice. Zo vzdialených údolí medzi Parnou a Trnávkou zas vystupovali vežičky chrámov slobodného kráľovského mesta Trnava a celkom blízko dolu pod kaštieľom sa akoby cesty vyšliapané tuláckymi topánkami vinuli mnohopočetné ramená Váhu obklopené malebnými považskými dedinkami. Skutočne pôsobivý výhľad. Presne oproti grófovej spálni sa týčili svahy horných Šomodí a menší bizarný pahorok s čistinkou, Hlohovčanmi nazývaný „Čertov kruh". Takýto veľkolepý obraz ponúkala kedysi panská obora. Bola situovaná poniže južných múrov hlohovského kaštieľa do rozorvaného, zosuvmi poznačeného údolného svahu chotára Šomode, pripomínajúceho nastavenú rozovretú dlaň pokrytú priehlbňami a rokľami, čoby čiarami života, srdca, hlavy a osudu. Asi nie náhodou ju v starých súpisoch chotárov okrem označenia Šomode delili na chotáre s názvom Pri Priepasti a Priepasť. Tá sa potom ťahala až k nížinnému chotáru v blízkosti Váhu s názvom Dolná Sihoť. Jej využitie v stredoveku bolo zrejme oveľa dôležitejšie, než sa jej dnes prisudzuje. Lokalita bola miestami pokrytá mohutnými zvrstveniami piesku a teda bola primárnym zdrojom jedného z najdôležitejších prvkov využívaných v stavebníctve. Časté zosuvy obnažovali pôdne piesčité profily, kde sa následne mohla uskutočňovať väčšia ťažba. Konfigurácia tejto lokality bola čiastočne podobná tej dnešnej, ale terénna depresia určite nebola kedysi tak výrazná. Intenzívnejšia ťažba tu pravdepodobne prebiehala už v 11. a 12. storočí počas výstavby komitátneho hradu v Hlohovci. Viaceré lokality južne od Obory v chotári Bojničiek vykazujú podobné znaky ťažobnej činnosti ako údolie hlohovskej Obory. O veľkej a dlhotrvajúcej ťažbe piesku ako lukratívnej stavebnej komodite sa uvažuje aj pod zaniknutým hradom v Posádke (m. č. Dvoníkov) nad osadou Bereg, kde po zosuvoch a ťažbe tiež zostal obrovský, dodnes viditeľný kráter.
Neskôr plochu južného svahu zámku premenili na vinice a tak ju nachádzame aj vyznačenú na mape 1. vojenského mapovania z 2. pol. 18. storočia. Grófom Jánom Nepomukom Erdödym a jeho synom Jozefom sa začala v tomto období premena tejto chotárnej časti na zvernicu. Tak j e chotár znázornený aj na obraze Jozefa Lipperta z r. 1799. Erdödyovci tu usporadúvali veľkolepé poľovačky, ktoré sa podľa spomienok grófky Heleny Erdödy konali vždy koncom jesene a zamerané boli hlavne na lov bažantov a zajacov. Podľa grófky Heleny patrili tieto poľovačky k najznámejším v celom Uhorsku a zúčastňovali sa ich okrem šľachticov zo susedných panstiev aj hostia z Viedne a cudziny. Sláva panskej zvernice sa skončila po pozemkovej reforme v 20. rokoch 20. storočia. Chotárna časť Obory bola premenená najskôr na rozsiahly sad a neskôr na vinice, ktoré tu zotrvali až do vybudovania záhradkárskej osady s rovnomenným názvom. Do konca 80. rokov 20. storočia tu boli postupne na záhradkách postavené viaceré murované chaty, veľká časť z nich ako čierne stavby už len svojimi rozmermi skôr pripomínali menšie rodinné domy. Dnes sa už poloha začína stále viac podobať novej lokalite s investičnou bytovou výstavbou a romantickosť či veľkolepé výhľady z čias grófa Erdödyho aké sme Vám ponúkli na začiatku rozprávania si môžeme iba domyslieť.