Panská Niva
Kedysi najúrodnejším chotárom v Hlohovci bola už aj podľa samotného názvu Panská Niva, zaberajúca pôvodne širokú rovinatú plochu od bývalého hlohovského pivovaru až k budovám Drôtovne (dnes Bekaert). Od 50. rokov 20. storočia sa postupne strácala v spleti nových ulíc rozrastajúceho sa mesta. Iba jej severný cíp pod Starými Horami za ulicou Československej armády dlhé roky odolával novej výstavbe, až ju napokon od roku 2000 takmer úplne pohltili ulice Panská Niva, Rovná, Okrúhla, Slnečná a Starohorská a naposledy od roku 2011 aj ulica Poniklecová. Už podľa samotného pomenovania bol chotár z veľkej časti vo vlastníctve zemepánov Hlohovca, naposledy ho vlastnila rodina Erdődy, ktorá ho včlenila do svojho veľkostatku. Erdődyovci sa veľmi dlho bránili odpredaju pôdy na Panskej Nive, stále argumentovali jej vysokou výnosnosťou a podobný názor zdieľali aj hlohovskí sedliaci. Prvou veľkou stavebnou aktivitou na okraji Panskej Nivy bolo vybudovanie železničnej trate firmou Alspitz v rokoch 1897 a 1898. Jej postavenie prinieslo do Hlohovca aj postupný rozvoj priemyslu. Prvou veľkou fabrikou bola Vozová továreň (ľudovo – Vozovka) založená židovským podnikateľom Leopoldom Zweigom v roku 1912 práve na poliach Panskej Nivy a susedných Dielov. Neskôr na jej mieste vyrástla fabrika Slovenské Alkaloidy a po nej celý areál rozšírila Slovakofarma. Na západnom okraji chotára Panskej Nivy v susedstve s obcou Sv. Peter pri ceste k hlohovskému pivovaru na rozparcelovaných pozemkoch Erdődyovcov v roku 1925 začali stavať stabilný útvar (Štefánikove kasárne) pre vojenskú posádku Pešieho pluku 23 z Trnavy. K Panskej Nive sa viažu aj významné archeologické nálezy. V dnešnej Jilemnického ulici na pozemku Zigmunda Zelinku počas stavby rodinného domu našli kostru srstnatého nosorožca a ojedinelo sa pri ďalších výkopoch našli mamutie kosti. Najväčšie archeologické nálezisko sa ukrývalo na severnom okraji chotára za pivovarom, kde bolo v roku 1975 objavené najskôr pohrebisko z mladšej doby bronzovej a doby halštatskej a neskôr o čosi severnejšie v roku 2 000 bola preskúmaná osada z mladšej doby kamennej z obdobia približne 6 000 rokov pred Kristom, osada z mladšej doby bronzovej, z doby rímskej a slovanská osada z 9. storočia.
Pri dnešnom vyslovovaní názvu Panská Niva sa v Hlohovci dostávame do zjavného rozporu medzi zaužívaným pomenovaním Panská Niva (Uradalmi düllő) a stále viac používaným názvom Pánska Niva.
Medzi týmito dvoma prídavnými menami, kde je rozdiel iba v dĺžni na písmenku a je zdanlivo zanedbateľný, ale v skutočnosti významný rozdiel. Podľa jazykovedcov totiž prídavné meno pánsky s dlhou samohláskou á sa vzťahuje na pána či pánov, teda na muža, resp. mužov, a používa sa napr. v spojeniach pánsky oblek, pánska šatňa či pánska toaleta. Prídavné meno panský s krátkou samohláskou a sa vzťahuje na pána, resp. pánov ako predstaviteľa či predstaviteľov vrchnosti, na vládcu či vládcov, na príslušníka či príslušníkov vyšších spoločenských vrstiev a používa sa napríklad v spojeniach panský dom, panské lúky a pod. Preto by bolo možno dobré zamyslieť sa nad prehodnotením akéhokoľvek súčasného používania slovného spojenia Pánska Niva a Pánska záhrada viažuce sa v skutočnosti k Panskej Nive a Panskej záhrade.