Starý Háj a Kršiaky
V predposlednom rozprávaní o hlohovských chotároch zamierime do najväčšieho lesného porastu v okolí nášho mesta. Najväčší, súvisle zalesnený areál v katastrálnom území Hlohovca, nesie dnes pomenovanie Veľká hora – Fáneš. Nachádza sa na samom severovýchodnom okraji katastra mesta, v smere na obec Dolné Trhovište, ale v historických písomných prameňoch je areál viac známy ako Starý háj (v maďarčine Ó – erdő). Starý háj pôvodne patril mestečku Starý Hlohovec, neskôr sa stal urbárskym lesom, v ktorom mali nárok na palivové drevo obyvatelia každého z pôvodných domov Hlohovca. Obyvatelia mesta ho pravidelne čistili, aj preto patril háj k najčistejším lesným porastom. Všetku haluzinu a napadané konáre, ktoré tu ľudia zozbierali, viazali do otiepkov a buď si ich vozili domov na zakurovanie, alebo ich predávali v Hlohovci na starom rínku (dnes ulica Starý rínok v strednej časti ulice M.R. Štefánika). Starý háj dodnes tvoria spoločenstvá cerovo – dubového, dubového a dubovo – hrabového lesa. Je to azda najvyhľadávanejší chotár pre hubárov a významný revír pre poľovníkov. Ešte donedávna sa tu nachádzalo aj niekoľko pôvodných stromov starého lesa, presahujúcich vekom stopäťdesiat rokov. K nim patril v údolnej časti pri vstupe do hája úctyhodne veľký tzv. krivý dub, pri ktorom si dávali stretnutia poľovníci pred poľovačkou. V úsmevnom podaní si Starý háj, často dorytý od diviakov, pamätajú aj starší Hlohovčania. Keď chodievali do tohto pomerne vzdialeného chotára, neraz si v polovici dlhej cesty dvojzmyselne povzdychli.„Kde je do-riti ten háj“! Háj však nemal len súvislé lesné porasty, v dolnej časti bol odlesnený, nachádzala sa tu lúka patriaca do veľkostatku grófa Erdődyho.
V jeho hornej časti začiatkom 50. rokov československá armáda pod zámienkou budovania skladov pre podnik Odeva postavila muničné sklady. Tzv. „muničák“ bol dlhé roky obohnaný betónovým panelovým plotom a ostnatým drôtom a bol pre verejnosť neprístupný. Po revolúcii ho armáda dala zlikvidovať, budovy odstránila, takže dnes tu z neho už veľa nenájdeme.
Hneď vedľa chotára Starý háj, v smere na Hlohovec, leží poloha Kršáky (dnes Kršiaky). Na týchto miestach bolo pred nedávnom identifikované jedno z najstarších pravekých osídlení Hlohovca, doložené kamennými nástrojmi lovcami mamutov pred viac ako 20 000 rokmi. V súčasnosti odlesnený, poľnohospodársky obrábaný areál, má zaujímavé pomenovanie aj s ohľadom na skutočnosť, že Maďari ho nazývali Karvaly-hegy (Krahulčie hory). Zjavný odkaz na jastraba krahulca nás núti zamyslieť sa, či lokalita bola domovským stanovišťom jastraba alebo Kršiaka rybára, inak nazývaného aj Orliak riečny (lat. Pandion haliaetus). Odpoveď na túto otázku by sme mohli nájsť v staršej slovenskej literatúre, ktorá aj Jastraba krahulca nazýva Kršiakom. Pomenovanie Kršiak má podľa jazykovedca Oskara Ferianca, skutočne originálny pôvod. Kohúti alebo kvočky pri kurencoch sa vždy v čase nebezpečenstva, keď sa blížil dravec, ohlasovali zakŕkaním. Keďže však ľudia kedysi nerobili príliš veľké rozdiely medzi dravými vtákmi a skoro každého dravca považovali za jastraba, spojili si dohromady tento varovný kŕkavý hlasový prejav kohútov a sliepok s letom loviaceho dravca a jastraba pomenovali Kršiakom. V každom prípade pre jastraba boli okraje hôr a lesov nad údoliami tými najvhodnejšími miestami pre hniezdenie, preto táto poloha hoci už v len názve, predsa len hovorí o rozšírenom výskyte tohto ušľachtilého ostrozrakého lovca z oblakov.