Vlčie Hory a Kamenné Hory
Skôr ako nás cesty z hlohoveckých chotárov zavedú nazad do Hlohovca, pristavíme sa pri posledných dvoch výšinných polohách ležiacich severovýchodne od nášho mesta. Južne od serpentínovej cesty obrastenej kedysi jedlými gaštanmi a vinúcej sa okolo Starého hája v smere na Dolné Trhovište dvíhajú sa svahy Vlčích hôr.
Vlčie hory uvádzané v chotánom názvosloví Hlohovca k roku 1894 pod termínom Farkas düllő si dlho zachovávali charakter odlesneného pasienkového chotára s množstvom šípkových a trnkových kríkov. Svahy boli spásané zväčša iba ovcami a kozami. Pôvodne bol chotár pokrytý lesným porastom, ale na konci stredoveku (pravdepodobne na sklonku 15. a 16. storočia) les na Vlčích horách vyklčovali a zrejme v tomto období sa z neho vytratilo aj stanovište vlka, ktorý prepožičal polohe pomenovanie. V roku 1994 bola v tejto časti vybudovaná na ploche 5,43 hektára veľakrát diskutovaná skládka tuhého komunálneho odpadu. Zriadil ju farmaceutický podnik Slovakofarma v blízkosti úložiska reaktívnych kalov z jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Vrcholovou časťou Vlčích hôr prechádza cesta do Pastuchova. Pri pohľade z tohto bodu sa naskytá výhľad do hlbokých zalesnených údolí k obci Dolné Trhovište a opačným smerom sa otvára nížina k mestu Hlohovec a dolnovážskej nivy. Istou prekážkou sú tu už iba Kamenné hory. Náš posledný chotár má najstaršie osídlenie na území Hlohovca, preto sme si ho nechali na úplný záver nášho putovania. Delí sa na dve časti. Vrchné kamenné hory ( podľa maďarského názvoslovia z r. 1894 Felső kőhegy) a Spodné kamenné hory (Alsó kőhegy) sú dve pozdĺžne vyvýšeniny s plochými návršiami, priam ideálne na osídlenie pravekými lovcami mamutov. Tí mohli z tohto miesta s prehľadom kontrolovať migráciu zvierat údolím Váhu a naplánovať si tak lov. V rokoch 1994 - 2012 boli postupne objavené až tri sídla pravekých lovcov na Kamenných horách s početnými kamennými nástrojmi a zvieracími kosťami. Keďže nástroje pochádzali z povrchu, samotné - zatiaľ nepreskúmané osady ležia pod zemou a iba rámcovo ich existenciu môžeme položiť do obdobia 20 000 rokov pred Kristom, teda do mladého paleolitu (gravettienu), kedy vznikali aj najstaršie skvosty výtvarného umenia pravekého človeka, ako napríklad moravianska či věstonická venuša. Na Kamenných horách sa od stredoveku nachádzali početné vinohrady vsadené do síce slnkom prežiarenej no vápenitej kamenistej zeme, z ktorej miestami vystupovali na povrch veľké kamenné bloky vápencov a zlepencov. Po vyklčovaní viníc sa na Spodných kamenných horách začala v 70. rokoch 20. storočia rozrastať výstavba domov v uliciach Kamenohorská, Karpatská, Inovecká, Gagarinova a Ružová. Na Vrchných kamenných horách založili marhuľový sad, ktorý neskôr vyrúbali a premenili na poľnohospodársku pôdu. Kamenné hory poskytujú zo severovýchodu jedinečný výhľad na mesto.
Ak raz navštívite tieto zákutia, zodvihnete zo zeme praveký nástroj, železnú podkovu, čriepky keramiky z rozbitého džbánu alebo prejdete popri medziach plných vyzbieraného kamenia, čoby pozostatkov stáročnej driny našich predkov a budete vo vysokej tráve obchádzať povyrastané pokrútené staré korene viniča z opustených viníc, potom každý vnímavejší človek bude z tohto miesta odchádzať s pocitom, že naša krajina je ozajstnou krajinou znamení.