Po stopách strateného grófa
V sotva meter vysokom stiesnenom priestore temnej hrobovej komory bolo cítiť ťažký vlhký vzduch. Kvapky vyzrážané na strope klenby sa odlepovali pod záchvevmi nárazov kladiva do steny, za ktorou sme očakávali druhú pohrebnú komoru. Ticho dopadali na rozgniavenú lebku ležiacu v rohu hrobky. Oceľový sekáč pod úderom kladiva náhle prešiel cez stenu a prepadol do tmavej diery. Svetlo z halogénovej lampy nachvíľku presvetlilo čierny otvor. V malej podzemnej miestnosti obielenej vápnom ležalo v honosnom odeve uhorského šľachtica telo strateného grófa Jozefa Erdődyho.
Na sklonku roku 2012 Vlastivedné múzeum v Hlohovci vykonávalo v rodovej hrobke Erdődyovcov na hlohovskej Kalvárii georadarový výskum na zistenie ďalších dutín a podzemných priestorov. Výskum sa realizoval v súvislosti s vyšetrovaním Františka Xavera Erdődyho, vydávajúceho sa za právoplatného dediča tejto rodiny. Výsledkom bolo odobratie vzoriek DNA z tela jedného z posledných príslušníkov rodiny grófa Imricha Erdődyho, podľa ktorej sa podarilo preukázať, že gróf Imrich a avizovaný dedič nie sú pokrvnými príbuznými. Následný výskum v priestore kaplnky Sedembolestnej Panny Márie na cintoríne potvrdil, že v troch hrobových komorách pod dlažbou sa nachádzajú telá grófa Jána Nepomuka Erdődyho (1723 - 1789), jeho manželky Terézie Pálffy a mladšieho príslušníka rodiny Maximiliána Hardegga (1909 - 1931). Na dlážke na ľavo od vstupu ležal ešte jeden poklop s rodovým erbom, ale ten pre úplne zošúchaný nápis nebolo možné priradiť žiadnemu konkrétnemu príslušníkovi tejto rodiny. Aj po jeho nadvihnutí sa pod ním nenachádzal vchod do krypty, ale iba nasypaná hlina. Napriek tomu georadarový záznam preukázal, že pod hlineným zásypom sa nachádza ukrytý podzemný priestor. Počas prieskumu sme preto zvolili postup dostať sa k neznámemu hrobu cez hrobku Terézie Pállfyovej, ktorá stenami s utajeným podzemím susedila. Pri vstupe do hlavnej hrobky pod oltárom sme si všimli jej porušenie vykrádačmi v minulosti, hroby Jána Nepomuka a jeho manželky boli porušené, iba rakva Mikiho Hardegga, automobilového pretekára, ležala neporušená na dne vstupného koridoru. Po prerazení otvoru do predpokladaného podzemného priestoru sa naskytol skutočne nevšedný pohľad na ľudské pozostatky, oblečené do slávnostného uhorského šľachtického odevu. Po ľavom boku sa nachádzala o strieborný pozlátený opasok upevnená honosná magnátska šabľa, ako symbol moci a postavenia zosnulého. Mala striebornú pozlátenú rukovať, ukončenú levou tlamou. Záštita bola vyhotovená z aplikácie hadieho tela a dračej hlavy. Pošva bola z dreva, potiahnutého striebristou kožou z raje, na jej povrchu sa nachádzali strieborné pozlátené plechové ozdoby s aplikáciou brúsených skiel a polodrahokamov. Na čižmách z mäkkej kože boli upevnené strieborné pozlátené ostrohy a na ľavej strane hrude ležala kruhová rozeta rádu sv. Štefana. V tej chvíli nebolo pochýb, že sme po vstúpili do hrobky uhorského kancelára grófa Jozefa Erdődyho (1754 - 1824), ktorý je v Hlohovci považovaný za najvýznamnejšieho predstaviteľa rodu vo vzťahu k nášmu mestu. Počas svojho života dal prestavať hlohovský hrad na kaštieľ, dal upraviť okolie hradu do podoby anglického parku s platanovým hájom, vystaval Empírové divadlo, zrekonštruoval špitál, kaplnku sv. Ducha a viaceré ďalšie budovy v meste. Keď Jozef Erdődy v lete roku 1824 na hlohovskom zámku zomrel, jeho manželka Alžbeta Mayerová ho dala pochovať do rodovej hrobky na cintoríne, ale hrob dala uzatvoriť tak, aby sa doň nedalo dostať. Navyše komora bola určená len pre jednu osobu, preto nad hrobkou dala vymurovať klenbu, na ktorú dala ešte nasypať hlinu. Hoci kryptový kameň označoval miesto posledného odpočinku jej manžela, po čase sa kameň pod topánkami veriacich, ktorí počas procesií na Kalváriu chodili, úplne zošliapal a text o zomrelom zanikol. Hrob tak na dlhé desaťročia unikal pozornosti historikov a všeobecne až do roku 2012 sa presne nevedelo, kde Jozefa Erdődyho po smrti naozaj pochovali. Hrobka bola po preskúmaní v roku 2012 znovu uzatvorená, ale niektoré predmety narušené vysokou vlhkosťou vzduchu, boli z nej vyzdvihnuté a postupne zrekonštruované. Od mája roku 2014 Vlastivedné múzeum v Hlohovci sprístupnilo svojim návštevníkom vybrané klenoty spomínanej hrobky, ako zrekonštruovanú magnátsku šabľu, ktorej reštaurovanie stálo 4200 Eur, ako aj opasok, čižmu a rád sv. Štefana. Vystavené predmety v expozícii múzea podávajú autentickú spomienku na významnú osobnosť mesta a našej histórie, ktorá v období svojho života zastávala významné funkcie na cisárskom dvore vo Viedni.
Jozef Urminský ml.