Očami „pltníka“ – literárna reportáž o Hlohovci
V roku 1838 adresoval Ján Hollý, pôsobiaci v tom čase už v Maduniciach, list Martinovi Hamuljakovi s prosbou, aby vo svojom časopise Zora uverejnil jednu krátku oslavnú báseň na, ako píše autor listu, „znamenitého Slováka“, „Kterého veľké toľko ňe ľen doma; / Než aj po cudzích a skoro všech celéj / Európi končinách povestné / Jak spaňilá zora skví sa méno.“
Predchádzajúci úryvok spomínanej básne vzdáva úctu osobe, charizme a práci človeka, ktorého životné cesty dvakrát spojil osud s Hlohovcom. Prvé stretnutie s mestom bolo pre neho podnetné, tvorivé, poučné i priateľské, to druhé bolo, žiaľ, jeho posledným kontaktom s týmto svetom. Práve v tomto roku je príhodné spomenúť si na dve okrúhle výročia rámcujúce jeho život – 230. výročie jeho narodenia (20. 4. 1784 Priekopa) a zároveň 170. výročie jeho úmrtia (17. 6. 1844 zomiera v Hlohovci cestujúc zo župného zasadnutia v Nitre) a bližšie poukázať na jeho súvislosť s Hlohovcom. Možno už niektorí vytušili, že bude reč o barónovi Alojzovi Medňanskom.
Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Detstvo prežil v Beckove a pod vplyvom starého otca, vojnového veterána, a potulovaním sa ruinami beckovského hradu, sa v ňom zakorenila hlboká úcta k histórii, poznávaniu svojej vlasti a uchovávaniu jej kultúrneho i materiálneho dedičstva, ktorá v ňom dozrievala a produktívne v konkrétnych činoch vystupovala navonok počas celého života. Medňanského urodzené korene, rodinné zázemie podporené priateľstvom s viacerými šľachtickými rodmi a aj vzdelanie (gymnáziá v Trenčíne, vo Viedni, právo na Akadémii v Bratislave) mu predznamenali budúcnosť na vysokých štátnych úradníckych postoch. Jeho kariérny postup vrcholí v roku 1838, keď sa stáva hlavným županom Nitrianskej stolice. Okrem týchto vysokých politických funkcií po smrti svojej prvej ženy v roku 1810, keď na čas odchádza zo štátnych služieb, sa venuje pod vplyvom myšlienok osvietenského racionalizmu pragmatickým a praktickým aspektom hospodárenia. Snaží sa vytvoriť systém osvetového vzdelávania vo viacerých oblastiach rozvoja štátu. Venuje sa problémom poľnohospodárstva, cestnej i riečnej infraštruktúry, ale aj témam historickým, národopisným, archeologickým, literárno-osvetovým, zberateľstvu artefaktov hmotnej kultúry; bol napr. zástancom aktívnej, no nenásilnej maďarizácie atď. Za všetky jeho iniciatívy hovoria desiatky odborných i popularizačných článkov v dobových periodikách.
Medňanský sa dostáva do osobného kontaktu s Hlohovcom počas svojej dobrodružnej plavby Váhom, ktorú zachytil v nemecky písaných romantizujúcich cestopisných reportážach s názvom Malebná cesta dolu Váhom (1826). Kniha je sprevádzaná akvarelmi J. Fischera a vytvára s nimi jednoliaty umelecký celok. Pod perom autora, schopného štylistu, plasticky ožívajú mestá, obce, rôzne pamiatky, pridáva povesti o jednotlivých miestach, popisuje zvláštnosti a kuriozity kraja, prírodné scenérie, kaštiele, hrady, kúpele, šľachtické záhrady, ktoré sú rozosiate celým Považím. Farbisto zachytil aj bohatý život pri rieke, hospodársky ruch na jej brehoch, no i dôsledky častých a ničivých povodní.
Po pristavení svojej plte pri brehoch Hlohovca v blízkosti mosta, ktorý smeroval kroky cestovateľa k zámku, sa mu otvára očarujúci pohľad na bohatú a upravenú zámockú zeleň dômyselne obkolesujúcu jazierko. Rozmanitosť a exotickosť majestátneho skleníka pod zámkom mu doslova vyráža dych a jeho krásu dokáže vysloviť iba pomocou prirovnaní k antickým mytologickým symbolom a postavám. Postupuje alejou k zrekonštruovanému zámku, pri ktorom sa etymologicky zamýšľa nad pôvodom názvu Galgócz a podáva históriu panovníkov hlohovského zámku. Záverom spomenie ešte samotné mestečko pod zámkom so sakrálnymi pamiatkami, no nezabudne ani na významné trhy a celkovo jeho dôležité postavenie v Nitrianskej župe.
Medňanský spoznáva zámocký areál a mesto v čase najväčšieho rozkvetu, ktorý mu vštepil svojimi rekonštrukčnými aktivitami Jozef Erdődy. Odkaz na túto skutočnosť prebúdza vo mne vieru, že čoraz častejšie budú zaznievať podobné slová, ktorými Medňanský otvára kapitolu o návšteve Hlohovca... „Plavbu prerušujeme pri pilótovom moste v Hlohovci, lebo tu nepristáť bolo by pre cestovateľa hriechom...“
Marián Kamenčík