Ako Turci prinútili Hlohovčanov nadstaviť stredovekú kostolnú vežu
V nasledujúcom malom historickom exkurze si povieme niečo o období prestavby veže farského kostola na pozorovateľňu. Ešte pred necelými sto rokmi Hlohovcu dominovali len dve stavby v meste – veža farského kostola, ktorá výrazne čnela ponad budovy Nového a Starého Hlohovca a jej jediným reálnym konkurentom bola severnejšie od centra mesta stojaca o čosi nižšia a užšia veža františkánskeho kostola. Táto dominancia mala samozrejme svoje nesporné výhody najmä v časoch tureckej expanzie, keď mestu hrozilo nebezpečenstvo plieniacich osmanských vojsk. Veža na Námestí Sv. Michala vždy bola a dodnes aj je súčasťou rímskokatolíckeho farského kostola sv. Michala Archanjela nachádzajúceho sa v centrálnej časti pravidelného námestia kolonizačného typu, ktoré vznikalo ako súčasť sídla Nový Hlohovec od konca 13. a začiatku 14. storočia. Počiatky tohto chrámu treba hľadať hlboko vo včasnom stredoveku, kedy v Hlohovci postavili prvý kostol zasvätený sv. Petrovi apoštolovi. Najstarší farský kostol svätého Petra je v Hlohovci spomínaný v listine Nitrianskej kapituly v roku 1297, no o jeho presnej polohe sa dodnes vedú polemiky. Je možné, že stál v blízkosti dnešného farského kostola na námestí, a teda bol aj bližšie k hradu. Posledná správa o kostole sv. Petra pochádza z roku 1559, potom sa už na námestí uvádza iba kostol sv. Mikuláša. V 30. – 40. rokoch 17. stor. po prinavrátení kostola katolíkom sa zmenilo aj staré svätomikulášske patricínium na sv. Michala Archanjela. Gotická predstavaná veža kostola pochádzajúca zo 14. storočia do roku 1610 mala síce úctyhodnú výšku 27 metrov (po zakončenie strechy to mohlo byť až 40 metrov), ale nedalo sa z nej sledovať okolie tak, aby mohla slúžiť ako pozorovateľňa. Toto sa ale zmenilo v spomínanom roku 1610, keď sa majiteľ panstva gróf Stanislav Thurzo rozhodol posilniť obranu centra mesta o pozorovaciu vežu, ktorá by umožnila včasné varovanie pred blížiacim sa nepriateľom. Námestie bolo v tých časoch už opevnené šiestimi kamennými baštami a provizórnou hradbou a kostol stojaci vo vnútri tohto opevnenia teda slúžil nielen ako centrum duchovného života, ale aj ako refúgium, čiže dočasné útočisko pre obyvateľov mesta. Samotná nadstavba veže prebiehala tak, že pôvodnú strechu rozobrali po korunu jestvujúceho muriva veže a následne na jej obvodovom murive začali stavať ďalšie podlažie (tu neskôr osadili vežové hodiny s ciferníkmi). Nadstavené murivo bolo užšie a tak umožnilo staviteľom vytvoriť na ustúpenom múre ochodzu s pozorovateľňou. Novú strechu nad nadstavenou časťou vymurovali, spojili drevenými krokvami a opláštili pravdepodobne dreveným šindľom. Pozorovateľňa bola funkčná zvnútra i zvonka. Na úrovni ochodze sa totiž nachádzali v múre prerazené okenné otvory pre pozorovanie zvnútra, vonkajšie pozorovanie si už vyžadovalo lepšiu fyzickú prípravu pozorovateľa, ktorý sa pri vonkajšej obhliadke mohol pridržiavať iba lana prevlečeného cez veľké železné oká. Ochodzu navyše spevňovali nahusto vmurované kamenné konzoly pôvodnej gotickej podstrešnej rímsy. Veža tak po dostavbe aj so strechou a ukončením v tvare gule a kríža dosiahla výšku 45 metrov. Stará nevyužívaná pozorovateľňa na veži farského kostola sa do pozornosti magistrátu mesta opätovne dostala v 30. rokoch dvadsiateho storočia. Dobrovoľný hasičský zbor vedený vtedajším starostom Michalom Šitzom sa rozhodol pre vybudovanie pozorovacej stanice v centre mesta, ktorá by zároveň slúžila aj ako ohlasovňa požiarov. V roku 1932 v náklade 20 000 československých korún bolo na ochodzi starej pozorovateľne vybudované zábradlie a pred východom na ochodzu bola zriadená vo veži obslužná miestnosť, kde sa nachádzalo telefónne spojenie s hasičskou kasárňou umiestnenou za radnicou (dnes areál Bytového hospodárstva). Táto hasičská pozorovacia stanica tu jestvovala až do druhej polovice 60. rokov 20. stor. Odvtedy jej priestory obývali už len holuby.
Jozef Urminský ml.