Prvá kronika Hlohovca a jej kronikári
Písanie prvých kronikárskych záznamov siaha v Hlohovci hlboko do 18. storočia, keď sa v tunajších mestských knihách, okrem účtovných a notárskych zápisov, začali objavovať aj sporadické záznamy o udalostiach v meste. Popri tom si v tej dobe vlastnú kroniku viedla aj Rehoľa menších bratov Františkánov. Jej obsah poskytuje vzácny zdroj údajov najmä o živelných pohromách a epidémiách v Hlohovci v minulosti. Úradná povinnosť viesť kroniky však bola ofi ciálne zakotvená až v zákone číslo 80 z roku 1920 o obecných knihách a spresnená vládnym nariadením v roku 1932. V tom istom roku sa v Hlohovci na decembrovom zastupiteľstve vedenie mesta uznieslo založiť a viesť kroniku, čo sa aj uskutočnilo od 1. júla 1933. Od toho roku začali písať kroniku aj susedné obce Hlohovca, Šulekovo (prvým kronikárom tu bol učiteľ Rudolf Vavro) a Svätý Peter pri Váhu (prvým kronikárom bol riaditeľ miestnej školy Mikuláš Várkoni – Valenčík). Ako vidno z obsadenia miest kronikárov z týchto obcí, na takúto prácu sa mohla podujať len vzdelaná a rozhľadená osoba a takú mohli mestá a obce hľadať iba v radoch učiteľov, notárov, lekárov alebo kňazov. Ak k týmto danostiam pripočítame písmomaliarske zručnosti potrebné pre vyhotovenie krasopisného, úhľadného a reprezentatívneho textu, napokon úloha písať kroniku obce väčšinou pripadla miestnemu učiteľovi. Hoci v Hlohovci boli v roku 1933 v prevádzke až štyri školy s početným pedagogickým zborom, zodpovednej úlohy kronikára sa ujal najskúsenejší z nich, Augustín Čúzy (1883 – 1972), kantor v miestnej rímskokatolíckej ľudovej škole. Jeho kvality historika a znalca miestnych pomerov v tej dobe prevyšoval iba jeden z miestnych učiteľov a tým bol Arpád Felcán. Hlohovčania v roku, keď sa začala písať kronika, mali už rok vo svojich domácnostiach vôbec prvú knihu dejín Hlohovca s názvom Hlohovecko kedysi, dnes a zajtra, práve z pera učiteľa Felcána. Preto by sa logicky zdalo, že úloha kronikára mala pripadnúť jemu, navyše ak vtedajším starostom Hlohovca bol jeho brat Milan. Arpád však bol v tom čase učiteľom v Meštianskej škole v Trnave, túto funkciu preto nemohol prijať. V osobe Augustína Čúzyho, ktorý okrem učiteľského povolania bol aj organistom v miestnom farskom kostole a aktívnym členom obecnej rady, našlo mesto veľmi pedantného pisateľa Pamätnej knihy obce Hlohovec. Po roku 1942 sa na poste mestského kronikára vystriedali viacerí Hlohovčania a kvalita a najmä objektívnosť kroniky boli priamo úmerné k dobe, v ktorej jednotlivé záznamy vznikali. V rokoch 1939 – 1945 sa tak kronika stala nástrojom na vyjadrenie politickej moci a propagáciu fašizmu, po roku 1948 zasa prezentovala najmä úspechy socialistickej spoločnosti. Je zaujímavé, že v tomto období sa v Hlohovci našiel taký kronikár, ktorý dokázal odpútať sa od jednostranného pohľadu a mal snahu objektívne. dokumentovať všetko dôležité a podstatné, čo sa v meste udialo. Bol ním Ferdinand Spál (1914 – 2000). Jeho záznamy boli spoločensky pestré, nezaujaté a navyše text bol podfarbený dobrou štylizáciou autora. Tieto zápisy sú skutočnou lahôdkou aj pre čitateľské oko. Spálovo krásne kaligrafi cké písmo s ozdobnou kurzívou totiž dávalo textu aj iný, ako len dokumentačný charakter. Ako sám Ferdinand Spál neraz vravel, v čase písania kroniky musel s ohľadom na dobu, písať akoby dve kronikárske diela. Jedno pre potreby mesta a druhé pre Hlohovčanov. V tej dobe, samozrejme, toto druhé dielo poznala len jeho najbližšia rodina a zverejnenia sa dočkalo až po smrti autora prostredníctvom jeho detí, ktoré ho poskytli Fraštackým novinám. Aj napriek nepresnostiam v opise starších dejín Hlohovca, je naproti tomu dianie v meste v 20. storočí v jeho podaní spracované excelentne. Po Ferdinandovi Spálovi sa vedenia kroniky postupne zhostili Vojtech Maňák a Ján Tassy. Od roku 1986 mestskú kroniku písali výlučne už len ženy. Cenné kronikárske dielo v mestskej kronike postupne zanechali Alžbeta Lukšicová, Eva Pavelková, Helena Pekarovičová, Mária Loskotová a Martina Andreánska.
Jozef Urminský ml.