Cimrmanova vzdušná stopa v Hlohovci
Príležitosť 50. výročia objavenia vedeckej a umeleckej pozostalosti českého velikána Járy Cimrmana vzbudzovala vo mne fantastické predstavy, v ktorých som túžil objaviť jeho prepojenie s Hlohovcom. Vrhol som sa do výskumu, pričom moje bádateľské nadšenie povzbudil najmä najnovší výsledok výskumov popredného českého cimrmanológa Radka Laudina, ktorý v knihe Památná místa Járy Cimrmana konštatuje nasledujúce optimistické zistenie: „Najít místo na mapě Evropy bez géniových stop není vůbec jednoduché.“ Posmelený touto skvelou správou som vedel, že skôr, alebo neskôr na dôkaz narazím. A keďže vyhnúť sa géniovmu dielu je viac ako ťažké, zalovil som v našich fraštackých vodách a podarilo sa mi nájsť dôkazy Cimrmanovej prítomnosti v Hlohovci. No nebolo to hneď. Zatiaľ, čo som sa pozorne pozeral pod nohy, či nezakopnem o dôležitý archívny prameň, celé tajomstvo mi viselo priamo nad hlavou. A teda... V rukopisnom diele o dejinách Hlohovca píše kronikár mesta Ferdinand Spál na strane 141 tieto riadky: „Jedného dňa objavila sa nad mestom veľká vzducholoď. Naši občania také čosi ešte nikdy nevideli a mnohí o tom ani nepočuli. Až za niekoľké dní sa dozvedeli, že to bola vzducholoď Zeppelin“. Hoci sa táto udalosť odohrala v roku 1917, je potvrdením existencie staršej tajnej vzdušnej cesty, tiahnucej sa v koridore nad hlohovskými chotármi. Práve túto cestu vedúcu z Varšavy do Viedne objavil nad našimi hlavami sa vznášajúci český vzduchoplavec v jeden slnečný septembrový deň roku 1895, keď sa vydal spoločne s grófom Ferdinandom von Zeppelin na prototype stíhacej vzducholode Karel do Viedne. Letel tam prihlásiť do súťaže, pri príležitosti otvorenia prevádzky ruského kola v Prátri, svoju sedemhodinovú operetnú fresku s názvom Proso. Túto udalosť už v roku 1969 zmapoval vo svojej prednáške cimrmanológ Jan Hraběta. Letu do Viedne predchádzala udalosť, keď Zeppelin pozval Cimrmana na skúšobnú jazdu vzducholoďou zo Stuttgartu do Bruselu. V polovici cesty sa obrátil vietor a posádku zahnal až k Varšave, kde stroskotala. Zatiaľ, čo sa nemeckému konštruktérovi nič nestalo a mohol opravovať vzdušné plavidlo a plniť balón plynmi z bahenných polí, tak Cimrman si vytkol členok a nemohol sa ani pohnúť. Tento čas využil na napísanie svojho unikátneho diela. Keď bolo všetko pripravené, vzducholoď nabrala kurz Viedeň. Vráťme sa k histórii letu. Ako som spomínal, nad Hlohovcom sa tiahla tajná vzdušná cesta, ktorú Cimrman zakreslil podrobne do mapy, a tú po úspešnom pristátí vo Viedni venoval samotnému grófovi pre ďalší výskum vzdušnej infraštruktúry. Navrhnutá cesta mala slúžiť ako skratka pre aviatikov pri preťažení vzdušných diaľnic, ktoré, mimochodom, navrhol Cimrman tiež. Zeppelin mapu, podľa správ z Zeppelinovho múzea vo Friedrichshafene, uschovával medzi navigačnými mapovými dokumentmi, keďže šlo o nápad mimoriadnej inžinierskej kvality. Na tomto mieste iba zdôrazním, že Cimrman svojím návrhom akoby už pred 120 rokmi predpovedal, že v Hlohovci to pôjde cez rieku najrýchlejšie nie mostom, ale vzduchom. Ako trpko sa presviedčame každé pracovné popoludnie, akú mal pravdu, keď sa plazíme mostom domov so zaradeným prvým prevodovým stupňom. Jeho vizionárstvo spojené s mimoriadne vyvinutým citom pre dopravné myslenie, cibrené cestami Európou, dávno ustanovilo vzduchoplavbu ako prepravu budúcnosti aj v podmienkach mestskej dopravy. Vyššie spomínaná mapa bola, žiaľ, na palube vzducholode Zeppelin LZ 129 Hindenburg, ktorá bola zničená požiarom 6. mája 1937 počas tragédie pri pristávacom manévri na letisku Lakehurst v New Jersey. Jediný doklad zmapovania spomínanej cesty bol zničený. Ak by sa tak nestalo, verím, že Hlohovec by sa neuchádzal iba o tituly „happy city“ či „smart city“, ale dávno by nosil pomenovanie „aviatik city“. Podobne, ako sa strácajú stopy po unikátnej mape, ktorú mimochodom viezol Hindenburg na technologickú výstavu do New Yorku ako vôbec prvý dokument zaoberajúci sa aviatickými cestami, strácajú sa stopy aj po Cimrmanovi, ktorý bol posledný raz videný vo Ferdinandově pri Hejnicích na Jizersku v roku 1914. Tento fakt nenechal ľahostajným samotného Zeppelina, ktorý na sklonku svojho života, súc byť nezmierený s tým, že by ešte aspoň raz nestretol svojho dlhoročného priateľa, keďže vďaka nemu zostrojil vzducholoď (švédska oceľ a české prútie na gondolu), rozhodol sa vydať po jeho stopách. Zeppelin teda pár týždňov pred svojou smrťou v roku 1917 absolvoval rekonštrukčnú vzduchoplavbu z roku 1895, aby si tak navodil atmosféru Cimrmanovej spoločnosti na palube vzducholode a pokúsil sa vstúpiť do majstrovej mysle, vžiť sa do jeho konania a vystopovať tak pohnútky, ktoré viedli jeho kroky. Áno, priatelia, nemýlite sa, práve táto Zeppelinova spomienkovo-pátracia cesta bola onou vzduchoplavbou, ktorú zachytil náš skvelý a pozorný kronikár Ferdinand Spál. Okľukou sa k nám dostávajú správy o prítomnosti Cimrmana v Hlohovci aj prostredníctvom zbierky literárnych poviedok Jaroslava Haška s názvom Ovca v žinčici. Český literát Hašek bol častým Cimrmanovým kaviarenským partnerom v diskusiách. Po Cimrmanovom prelete z Varšavy do Viedne sa obaja veľkí Česi stretli a dlho debatovali. Cimrman vtedy navrhol Haškovi, aby navštívil považský malebný kraj, nad ktorým prelietal, zakúsil jeho krásu na vlastnej koži a napísal o ňom poviedky. Z tohto popudu sa vybral Hašek v roku 1900 na Považie – doklady o návšteve Nového Mesta nad Váhom, Beckova, Piešťan a Trnavy sa nám zachovali, no nepochybne musel byť aj v Hlohovci. Svedčia o tom aj poviedky z už spomínanej zbierky, ktoré sú situované do nášho mesta. V jednej z nich spomína Hašek fraštacké víno ako nápoj nie veľmi dobrej chuti, pre ktorý vraj Turci vzdali obliehanie mesta. Rozhodli sa radšej odísť, ako sa ho ešte raz napiť. Tu vyslovujem odvážnu hypotézu, ktorej vyriešenie ponechám na odborníkov, pričom treba historicky preveriť, aký malo vo svetle spomínaných udalostí fraštacké víno podiel na ústupe osmanských vojsk z Európy, keďže ďalej ako po Hlohovec sa nedostali. Hoci Cimrman počas kontaktu s Hlohovcom nekráčal po našej zemi, dýchal aspoň fraštacký septembrový vzduch prevoňaný kvasením práve zrejúceho vína. Som rád, že zistenými skutočnosťami prítomnosti Cimrmana v Hlohovci sa naše mesto zaradilo do rodokmeňa tak významných majstrových pôsobísk ako Liptákov, Řečkovice, Frymburk, Šémanovice na Kokořínsku, Dymokury, Příchovice či Tanvald a iné. Zároveň ma teší, že sme si mohli 11. decembra 2016 slávnostným turistickým výstupom na Šianec k odhaleniu pamätnej tabule zvečňujúcej udalosť Cimrmanovho preletu nad mestom pripomenúť, že ubehlo presne 50. rokov od toho, čo bola 23. februára o desiatej hodine a piatej minúte doobeda približne okolo roku 1966 objavená doktorom Evženom Hadvábnym v malebnej pojízerskej dedine Liptákov almara, tzv. „jarmara“ s časťou Cimrmanovej pozostalosti. Už o rok vznikla v Prahe Společnosť pro rehabilitaci osobnosti a díla Járy Cimrmana a začína sa dodnes neukončený a na objavy stále bohatý proces objavovania a zhodnocovania jeho nedozerného diela pre celú civilizáciu. Hlohovská epizóda výskumu je toho dokladom. Pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule vznikla aj pieseň s názvom Vzduchoplavec z autorskej dielne kapely Leť Zeppelin (Stano Kamenčík, Daniel Beňovič, Marek Štefanka), ktorá sa hneď po jej odohratí rozpadla. Nakoniec chcem vysloviť slová vďaky všetkým, ktorí sa akokoľvek podieľali na spoluorganizovaní podujatia a tiež jeho účastníkom. Nech ich poteší aj pozdravný list popredného cimrmanológa Zdeňka Svěráka, ktorý publikujeme. O Cimrmanovej prítomnosti v Hlohovci sa dajú viesť spory, môžeme s tým i nesúhlasiť, no to je tak všetko, čo proti tomu môžeme robiť.
Marián Kamenčík