Deväťdesiat rokov kráľovstva kníh
Knižnice sú odnepamäti miesta, kde si s pochopením podávajú ruky umenie so vzdelanosťou. Ecovsko-borgesovská predstava knižnice ako labyrintu či babylonskej veže symbolizuje vesmír nekonečných svetov starostlivo uložených do nevyčísliteľného množstva kníh. Iba vďaka knihovníkom a knihovníčkam máme možnosť zorientovať sa a zmocniť sa aspoň časti tohto bohatstva prostredníctvom dobrodružstva čítania. Knižná kultúra, ktorej sú knižnice neoddeliteľnou súčasťou, má v Hlohovci dlhú tradíciu. Stačí spomenúť kníhtlačiareň Valentína Mančkoviča z poslednej štvrtiny 16. storočia, ktorá bola jednou z najstarších na území Slovenska. Známe a vo svojej dobe jedinečné knižnice vybudovali v Hlohovci aj františkáni a tu pôsobiace panovnícke rody – najmä Thurzovci a Erdődyovci. Zákonom č. 430/1919 bola v roku 1925 v Hlohovci založená obecná verejná knižnica pre vzdelávanie obyvateľov. Jej zriadením bol poverený správca ľudovej školy a prvý hlohovský kronikár Augustín Čúzy. Mesto na tento účel vyčlenilo 5 100,- Kčs. O dva roky neskôr, teda v roku 1927, začala v skromných podmienkach fungovať Okresná verejná knižnica v Hlohovci. Práve rok 1927 nosí vo svojom rodnom liste naša knižnica, ktorá „sa dožíva“ krásnych 90 rokov. V roku 1945 pri prechode frontu bolo zničených a rozkradnutých množstvo zväzkov kníh a s najväčšou pravdepodobnosťou aj dokumenty, ktoré by priniesli viac svetla do činnosti knižnice v medzivojnovom a vojnovom období. Knižnica sa v plnej prevádzke znovu otvorila až 1. januára roku 1952. O tri roky neskôr už v knižnici pracovali dve pracovníčky a knižný fond presahoval 4 500 jednotiek. Evidovaných bolo 520 čitateľov. V roku 1968 sa knižnica priestorovo rozrástla o pristavanie prvého poschodia na pôvodne jednopodlažnú budovu, kde pribudlo oddelenie odbornej literatúry. Aby bola knižnica so svojimi službami čo najbližšie k čitateľom, zriadila v roku 1979 pobočku na Základnej škole na Koperníkovej ulici a hneď v nasledujúcom roku bola otvorená aj pobočka v miestnej časti Šulekovo. Zatiaľ posledná adaptácia knižnice pre zvyšujúce sa kapacitné nároky na spravovanie knižného fondu bola uskutočnená v roku 1986. V tom období vzniklo hudobné oddelenie a spoločenská miestnosť, kde sa uskutočňovali mnohé podujatia a aktivity pripravované pre deti i dospelých. Od januára 2017 sa spoločenská miestnosť knižnice presunula do susedných priestorov bývalého klubu mládeže AXA. Každé obdobie činnosti knižnice prináša svoje špecifiká. V 50. a 60. rokoch 20. storočia sa organizovali v duchu socialistickej výchovy podujatia nazvané Knižnice na pomoc pracujúcim. K literárnemu životu mesta prispela knižnica v rokoch 1974 – 1989 organizovaním celoštátnej literárnej súťaže začínajúcich autorov s názvom Hlohovská ruža a od konca deväťdesiatych rokov (1998) pravidelným organizovaním stretnutí pri čítaní prác regionálnych autorov.V roku 2001 boli z úsporných dôvodov zrušené pobočka na ZŠ Koperníkova a hudobné oddelenie. Významný krok v rozvoji uskutočnila knižnica v roku 1993, keď sa stala členskou knižnicou UNESCO Network of Associated Libraries (UNAL), čo znamenalo, že do fondov pribudli časopisy vydávané UNESCO-m v anglickom jazyku a mnohé cudzojazyčné knihy. Vyvrcholením tejto fázy rozvoja knižnice bolo nadviazanie družby so Školskou knižnicou ZŠ v Slovinských Konjiciach v Slovinsku. Na pôde knižnice vznikla v roku 1997 mimoriadne úspešná a uznávaná celosvetová výtvarná súťaž v tvorbe knižnej značky detí EX LIBRIS HLOHOVEC, ktorej organizovanie od roku 2003 prevzalo o. z. EX LIBRIS AD PERSONAM HLOHOVEC v úzkej spolupráci s knižnicou. Riaditeľkami a od roku 2002, po zmene právnej subjektivity, vedúcimi knižnice boli postupne Božena Martoniová, Oľga Myjavská, Eva Úradníková, Jana Polakovičová a Helena Pekarovičová. Aktuálne eviduje knižnica vo svojich fondoch vyše 77 300 knižničných jednotiek, ktoré si požičiava viac ako 2 460 čitateľov z mesta i okolitých obcí.
Marián Kamenčík