Ulice mesta osvetlené viac než sto rokov
K jedným z významných medzníkov v dejinách Hlohovca patrila jeho elektrifikácia v roku 1909, ktorej predchádzala výstavba najväčšej súkromnej dieselovej elektrárne na území Slovenska. Hlohovec patril k prvým elektrifikovaným mestám na Slovensku, pričom naftové motory tunajšej elektrárne, postavenej pri železničnej trati, vyrábali elektrickú energiu aj pre Topoľčany a Nitru. Do roku 1918 využívali elektrinu iba 2% všetkých sídel Slovenska. Bolo to obdobie nevídaného pokroku a zavedenie elektriny umožnilo v Hlohovci rozvoj priemyselných podnikov, najmä fabriky na výrobu vozov založenej v roku 1912 na Panskej nive. V tomto čase sa okrem elektrického vedenia v meste začali stavať aj prvé stĺpy verejného osvetlenia. Hoci elektrická energia v dieselovej elektrárni osvetlila nočné mestečko už 1. novembra 1909, nebolo to po prvýkrát, čo mali Hlohovčania možnosť vzhliadnuť tento nový výdobytok doby. Už 10. septembra roku 1891, keď zavítal do Hlohovca cisár František Jozef I. na vojenské manévre, bola časť mesta (Podzámska ulica, námestie a zámok) dočasne vybavená elektrickým osvetlením dovezeným z Viedne. Pri Kostole sv. Michala sa nachádzal stroj poháňaný parou vyrábajúci elektrický prúd. Po odchode panovníka lampy a vodiče demontovali. Inak mestečko a jeho ulice boli až do zavedenia stabilného elektrického osvetlenia vybavené iba lampášovým osvetlením. Takto boli osvetlené najmä obecné studne a niekoľko dôležitých budov. Lampáše chodil večer zažínať a nad ránom za svitania zhasínať obecný sluha. Pôvodné kahancové osvetlenie neskôr nahradili plynové acetylénové lampy. Bolo to aj zásluhou mestského magistrátu, v ktorého čele v tomto období stál mimoriadne schopný richtár Ján Ollé (richtárom bol v rokoch 1882 – 1885 a potom od roku 1898 do roku 1908). Roku 1908 ho vo funkcii vystriedal vážený hlohovský mešťan, kominársky majster talianskeho pôvodu Rudolf Ronchetti (1908 – 1912). Počas budovania prvých stožiarov elektrického vedenia boli v centre mesta postupne osádzané dva typy stožiarov verejného osvetlenia. Nízke kandelábre ukončené štvorbokými lampášmi sa nachádzali pri vjazde na námestie a na námestí pri morovom stĺpe, obecnej studni a židovskej synagóge. Popri nich sa tu nachádzali vysoké secesné liatinové kandelábre ukončené kovanou volutou. Na nich boli na kladke zavesené rustikálne lampy, ktoré bolo možné v prípade opráv spúšťať lankom dolu alebo regulovať výšku osvetľovacieho telesa. V bočných uliciach potom pribudli jednoduchšie lampy s horným miskovitým krytom, ktoré boli väčšinou osadené na drevených stĺpoch elektrického vedenia alebo priamo na niektorej z dôležitejších budov. Lampy významne dotvárali vzhľad samotného mesta, čo je vidieť na dobových pohľadniciach z obdobia monarchie a prvej republiky. Počas druhej svetovej vojny a po nej začali pribúdať ponad cesty jednoduché lampy s hornými plochými krytmi zavesené na drôtoch. V tomto období bolo lucernové osvetlenie postupne demontované. Po roku 1945 sa v meste nachádzalo ešte pôvodné osvetlenie z čias Rakúsko - Uhorska, uvažovalo sa však už nad novým osvetlením, vychádzajúcim zo zmeneného urbanizmu mesta. To bolo dobudované v 60. rokoch 20. storočia. V tomto období pribudli v Hlohovci aj prvé svetelné reklamy a podsvietené boli aj niektoré dopravné smerové tabule. Vstup do Hlohovca vkusne dotváralo osvetlenie nábrežia, postupne bolo dobudované osvetlenie mestského cintorína a priľahlých štvrtí. Po roku 1990 dochádzalo k postupným obmenám osvetľovacích telies, kandelábre sa menili väčšinou iba v prípade havarijných situácii, nové rustikálne dvojlampové stožiare boli umiestené na Zábraní pri františkánskom kláštore. Do nedávna boli pre Hlohovec charakteristické v osvetľovacích telesách nainštalované sodíkové výbojky plnené neónom a sodíkom vydávajúce žlté svetlo. Postupne ich nahradila úspornejšia LED technológia a výbojkami a nažlto osvetlené nočné ulice mesta sa tak definitívne stali minulosťou.
Jozef Urminský ml.