Príbeh Panšule ukrytý pod základmi školy
Keď sa dnes opýtate staršieho obyvateľa Hlohovca, z ktorej časti mesta pochádza a on odpovie, že z Panšule, budete musieť hodnú chvíľu pátrať po presnom mieste, kde sa časť mesta s takýmto nezvyčajným názvom nachádzala. V rokoch 1978 – 1980 sa v Hlohovci odohrala jedna z najväčších asanácií, ktorá do nenávratna poslala všetky ulice starého Hlohovca s pôvodnými domami. Pod radlicami buldozérov vtedy skončili ulice Podzámska, Holubyho, Husova, Michalská, Zámocká, Záhradnícka a Partizánska. Boli to vlastne všetky, ktoré tvorili súčasť najstaršej, viac ako deväť storočí starej osady rozloženej pod hlohoveckým hradom. Z posledných troch menovaných ulíc si majitelia domov v roku 1979 museli vysťahovať všetok majetok, zo záhrad im bolo dovolené ešte zobrať poslednú úrodu a následne sa začalo s postupným búraním opustených domov. Zámocká ulica patrila k najstarším uličkám mesta, ležala napravo od zákruty Podzámskej ulice. Domy stáli na prudkom zráze učupené ponad mohutnou gedrou – jarkom, miestami až 15 metrov hlbokým, ktorý stáročia vymieľala dažďová voda stekajúca z Balatonu a Svinnej hory. Práve preto jej dolnú, najnižšie položenú časť, dláždenú kamennými riečnymi obliakmi Hlohovčania prezývali „krumplovou jamou“. Hneď vedľa, smerom k mestu, ležala užšia Záhradnícka ulica a paralelne vedľa nej široká Partizánska – predtým Legionárska ulica. Tieto neboli až tak staré ako ostatné uličky starého Hlohovca, pretože až do roku 1847 sa tu na území veľkom ako futbalové ihrisko rozkladala veľká panská slivnica – slivkový sad určený pre panstvo hradu a zámku Hlohovec. Latinské dokumenty ju nazývali Prunetumdominale, nemecké zase Baumschule. Hlohovec bol v 19. storočí trojjazyčným mestom, kde ste popri slovenčine bežne mohli počuť maďarčinu a nemčinu. Preto časom oficiálne nemecké pomenovanie pre stromový sad zdomácnelo do hovorovej slovenčiny ako Panšula. A hoci v spomínanom roku 1847 na príkaz grófky Alžbety Erdődyovej – Mayerovej panský sad zrušili, vyklčovali a vymerali jeho voľnú plochu na postavenie dvoch nových ulíc, Sv. Alžbety a Sv. Jána, pre obyvateľov Hlohovca vždy táto mestská časť zostala Panšulou. Zakrátko sa dve ulice na mieste starého sadu zaplnili domami s veľkými záhradami. Tie tu potom zotrvali až do spomínaného roku 1979, keď sa rozhodlo o ich zbúraní a uvoľnení pre ďalšiu výstavbu rozrastajúceho sa mesta. Hoci terén tu bol svahovitý, pokrytý na južnej a západnej strane strmými zrázmi, zemné stroje a buldozéry terén zrovnávali, pozostatky zborených domov hrnuli pred sebou až po samý západný okraj strže. Južne ležiaci hlboký jarok oddeľujúci Zámockú záhradu od Hlohovca zaviezli po úplný vrch tak, že iba pamätníci by mohli dosvedčiť, aký hlboký výmoľ v tejto časti mesta naozaj bol. Hoci v posledných rokoch pred zavezením sa zapĺňal skôr domovým odpadom, pramenila tu aj menšia studnička, vtekajúca ku skleníku na lúku pri dnešnej poliklinike. O rok neskôr sa začalo s prípravnými prácami na výstavbe novej 22 triednej základnej školy, ktorá mala vyrásť na mieste ulíc Zámocká, Záhradnícka a Partizánska. Bola to v poradí šiesta základná škola určená pre sídliská v Podzámskej a Michalskej ulici, pre sídlisko Nábrežie II a sídlisko Dolná Sihoť. Na mieste, kde kedysi ležala hlboká roklina a Zámocká ulica ústiaca do spomínanej „krumplovej jamy“, sa dnes nachádza veľké ihrisko tejto školy s atletickou dráhou, pod tenisovými kurtami a strednou časťou školskej budovy ležali kedysi domy Záhradníckej ulice a tam, kde sa dnes nachádza hlavný školský vestibul a jedáleň s telocvičňou, sa rozprestierala Partizánska ulica. Pred výstavbou školského areálu plochu zaniknutých ulíc viackrát zrovnávali a navyšovali, takže na niektorých miestach sa oproti pôvodnému zvýšil terén až o 4 metre. Výstavba základnej školy v Podzámskej ulici prebiehala vo viacerých etapách od roku 1981 až do kolaudácie v roku 1988. Stala sa najväčšou školskou budovou v Hlohovci a zároveň poslednou, ktorá v našom meste vyrástla. Odvtedy sa už nové školy v Hlohovci nebudovali. V tom lepšom prípade sa len rekonštruovali alebo zlučovali a v tom horšom rovno rušili. Jabloňový sad na druhom južnom uzavretom nádvorí školy je akoby pripomienkou toho, čo sa na tomto mieste nachádzalo ešte pred necelými dvoma stovkami rokov. Takto nejako mohol vyzerať aj oveľa väčší slivkový sad nazývaný Baumschule a neskôr Panšula, ktorý medzi uličkami starého Hlohovca významne dotváral obraz romantickej krajiny mesta v 19. storočí. Mal dominantné postavenie vedľa hlavnej Podzámskej ulice vedúcej k hradu, keďže Hlohovec bol známy produkciou najmä sušených sliviek, ktoré sa vyvážali až na Moravu a do Čiech.V nostalgickom spomínaní zostalo i okolie tejto mestskej štvrte. Miestami úzke, inde zas rozšírené nepravidelné uličky, dláždené zväčša len riečnymi kameňmi, dvíhajúce sa ponad Váh a vkliesnené do svahov, pripomínali niektoré tradičné starobylé mestečká v severnom Taliansku či Maďarsku. Dnes ich nájdeme už len na fotografiách, vo filmoch a mapách. Prenechali totiž v roku 1979 miesto pre novú kapitolu dejín, ktorú na tomto mieste začala písať pred 30 rokmi v prvý deň školského roku 1988/1989 nová Základná škola na Podzámskej ulici č. 35.
Jozef Urminský ml.