S humorom si tykal – trochu vážne o úsmevnej literatúre Milana Petroviča
Situačný humor a nevtieravý prepracovaný dialóg postáv boli charakteristické pre prozaickú tvorbu Hlohovčana Milana Petroviča. Tí, čo ho poznali z videnia možno ani netušili, že bol talentovaným prozaikom, publicistom a iba rodina, blízki a kolegovia z práce vedeli o jeho literárnej tvorbe ako o celoživotnom hobby. Milan Petrovič sa narodil 25. júla 1944 v Hlohovci v rodine stolárskeho majstra. Mama i otec pochádzali z hlohoveckej časti Panšula, no väčšiu časť života, už ako rodina, prežili spoločne so štyrmi synmi v rodinnom dome na nábreží v tesnom susedstve rieky Váh. Po dvojičkách Františkovi a Jozefovi, ktorí sa celkom raritne narodili dva dni po sebe, bol Milan v poradí tretím synom.
Na nábreží pri Váhu prežil celé svoje detstvo i mladosť. Mimoriadne blízke mu bolo okolie Váhu, kde sa s mladším bratom Antonom denne naháňali za futbalovou loptou, ale nezabudnuteľné spomienky mal aj na neďaleký futbalový štadión, mestský bitúnok, zámockú záhradu a vôbec na celú časť dolného mesta zvanú Lúka so starými domami a krivolakými uličkami. Detské spomienky na tieto časti Hlohovca neskôr zakomponovával do svojej literárnej tvorby. Postupne si vycibril pozorovací talent a schopnosť pútavo dejovo opísať udalosti, ľudí, mesto i okolitú prírodu. Základnú školu vychodil v Hlohovci, v Nitre sa neskôr vyučil za holiča a umeleckého kaderníka, no tomuto remeslu sa nevenoval. Zamestnal sa najskôr vo výrobnom družstve Lubonas, kde sa zoznámil so svojou manželkou Máriou Šimorovou z Kľačian. Od roku 1968 po tri desaťročia pracoval v Drôtovni Hlohovec.
Čitatelia ho spočiatku poznali predovšetkým ako tvorcu krížoviek publikovaných v novinách a časopisoch. Popri zamestnaní pracoval v redakcii podnikových novín Drôtovne Hlohovec s názvom Hlas Drôtovne. Jeho meno sme mohli vidieť uvedené pod básňami príležitostného charakteru, no stále viac pozornosti venoval krátkym prozaickým útvarom, na ktoré sa postupne začal spisovateľsky orientovať. V jeho autorskom repertoári nájdeme aforizmy, glosy, črty, rozprávky, fejtóny, minipoviedky a týmito prácami sa potupne prezentoval aj v celonárodných, predovšetkým humoristických, časopisoch. Dlhé roky prispieval napríklad do humoristického časopisu Kocúrkovo. Na jeho stránkach sa venoval živému a populárnemu žánru vtipu, ktorý pestoval aj ako základ ďalších prác. Humor, pointa a dobrá nálada sprevádzala väčšinu jeho diel. Bol pravidelným účastníkom i laureátom literárnej súťaže Hlohovská ruža z rokov 1975, 1976 a 1979.
V rukopisoch zanechal niekoľko zošitov krátkych próz a tematických náčrtov. Publikoval v zborníku mladej poézie a prózy s názvom Doma z roku 1976. Spoločne s Milanom Petrovičom sa na stránkach zborníka predstavila celá plejáda dnes už etablovaných autorov, ktorí vtedy spoločne vstupovali na literárnu scénu ako reprezentanti novej spisovateľskej generácie. Boli medzi nimi Etela Farkašová, Laco Hámor, Dušan Kraus, Dana Podracká, Viera Prokešová či Ivan Szabó – všetkých poznáme ako renomovaných literátov s čitateľsky úspešnými titulmi. Kvalitu tvorby Milana Petroviča dokladá aj literárna dramatizácia jeho diela slovenským rozhlasom. Išlo o rozhlasové spracovanie jeho prózy s rozprávkovým námetom odohrávajúcej sa v Hlohovci s názvom Babaryba alebo koniec sveta, ktorý bol odvysielaný v rámci populárnej relácie Rozhlasoví bakalári.
V roku 2018 si mohli účastníci podujatia Literárne potulky Hlohovcom, organizovanom o. z. Ex libris ad personam Hlohovec, vypočuť príbeh o Babarybovi v podzemných priestoroch pivnice pod zámockou koniarňou. Videoverziu Literárnych potuliek s textom Milana Petroviča nájdete aj v piatom pokračovaní tohto seriálu na youtube kanáli Vlastivedného múzea v Hlohovci. Ďalším úspešným bakalárskym príbehom bolo rozhlasové uvedenie poviedky Únos. Okrem literatúry sa Milan Petrovič venoval aj výtvarnému umeniu, najmä kolážam. Svojimi výtvormi obdarúval predovšetkým svojich priateľov a najbližších. Milan Petrovič nás náhle navždy opustil 7. apríla 2020.
Marián Kamenčík a Jozef Urminský