Časopis Farská rodina – 30 rokov výraznej tradície
Tri desaťročia vás týždeň čo týždeň sprevádzal duchovným životom hlohovskej farnosti, formoval v duchu kresťanskej viery a humanizmu, ale prinášal aj množstvo zaujímavostí z náboženského, spoločenského i kultúrneho života Hlohovca a okolia i podnetné historické a myšlienkovo bohaté články. Hovoríme o jednom z najstarších farských časopisov na Slovensku, ktorý vychádzal v Hlohovci, s názvom Farská rodina a podtitulom Týždenník pre katolíckych veriacich v Hlohovci. Časopis začal vychádzať na veľkonočnú nedeľu v roku 1990 a na šiestich stranách (pri špeciálnych vydaniach aj vo väčšom rozsahu) veľkého formátu vo farebnom prevedení sa dostával k čitateľom. Po zmene režimu to bolo jedno z prvých katolíckych periodík, ktoré sa postupne dokázalo svojím obsahom prihovoriť nielen veriacim z Hlohovca, ale aj okolia i vzdialenejšieho regiónu. Zakladateľmi časopisu boli dekan Mons. Ján Repiský, duchovne našiel podporu v Dionýzovi Františkovi Tomašovičovi, okolo ktorých sa vytvorila prvá redakčná rada v zložení Peter Pekarovič, Tibor Dolník, Dušan Kusovský, Lukáš Šlosár, Blažej Jajcaj, Milan Mokrý, Eugen Toman a Stanislava Patayová.
Jeho fungovanie na týždennej báze bolo náročným redaktorským počinom, ktorý intenzívne podporovali jednotliví dekani farnosti. Prvým a najagilnejším bol Ján Repiský – bol nielen duchovnou autoritou, ale aj redaktorským lídrom. Na jeho činnosť v zmysle podpory časopisu ďalej nadviazali Marek Jesenák a Jozef Schwarz.
Časopis od prvého po posledné číslo pripravovali Tibor Dolník ml. a Irena Dolníková, ktorí zabezpečovali grafickú úpravu a tlač časopisu. V stabilnej skladbe časopisu zostali rubriky venujúce sa šíreniu evanjelia, jeho výkladu, ďalej obsahoval náboženské zamyslenia, modlitbové texty, objavili sa biblické príbehy, správy a informácie z farského života, nechýbal cirkevný kalendár i krátka spoločenská kronika. Časté boli články o príkladnom živote svätcov, historické príspevky z dejín farnosti a kresťanstva v Hlohovci a okolia a nezriedka sa objavvovali príspevky umeleckého charakteru v podobe esejí, poviedok či básní. Od roku 2008 dostávala na stránkach časopisu priestor aj Cirkevná škola v Hlohovci, ktorá prostredníctvom neho informovala verejnosť o činnosti, úspechoch, štúdiu, výsledkoch výchovno-vzdelávacieho procesu a pripravovaných i uskutočnených podujatiach.
Prvé roky otváral strany týždenníka svojimi príhovormi úvodník pátra Dionýza, ktoré boli veľmi obľúbené. Dionýz František Tomašovič tak nadviazal na bohatú redaktorskú a prispievateľskú prácu, ktorú realizoval ešte v medzivojnovom období, keď sme jeho texty mohli pravidelne čítať v časopisoch Serafínsky svet a Priateľ dietok. S podobným očakávaním sa veriaci tešili vždy aj na príspevky Jána Repiského.
Časopis si za tridsať rokov pôsobenia vybudoval širokú a hustú sieť prispievateľov nielen z radov členov redakčnej rady, ale aj množstva kňazov i biskupov, odborníkov z rôznych oblastí (náboženstvo, cirkevné dejiny, história, osveta, lingvistika, múzejníctvo, pedagogika, umenie a iné) i samotných veriacich a školskej mládeže a detí. Redakcia intenzívne spolupracovala s viacerými organizáciami a združeniami v meste. Napríklad sa spolupodieľala v spolupráci s o. z. Ex libris ad personam Hlohovec na zachovaní stôp po významných osobnostiach pôsobiacich v Hlohovci prostredníctvom upozornenia na ich odkaz formou pamätných tabúľ (Dionýz František Tomašovič, Jozef Seilnacht, Ignác Havran).
Posledné číslo časopisu vyšlo symbolicky na jeho tridsiate narodeniny v roku 2020. Nechcem hovoriť o konci, ale o prerušení jeho vydávania, pretože verím, že sa nájdu ľudia, ktorí by radi nadviazali na túto mimoriadne hlbokú duchovnú a kultúrnu stopu v Hlohovci i regióne, pretože je na čo nadviazať a čo rozvíjať.
Marián Kamenčík