Duchovný odkaz Jozefa Blásyho a bernolákovské hnutie v Hlohovci
Veľmi zaujímavou, no málo poznanou kapitolou dejín hlohovskej duchovnej kultúry tvorí pôsobenie reprezentantov bernolákovského hnutia v našom meste. Ich aktivity sa rozprestreli do vyše polstoročia v troch generáciách reprezentantov. Postupne sa okolo A. Bernoláka, J. Fándlyho, O. Mesároša, M. Hamuljaka, A. Rudnaja, A. Radlinského, ako lídrov bernolákovcov, duchovne rozvinuli aj ďalšie osobnosti pôsobiace nielen v mestách, no i na vidieku.
V Hlohovci mala bernolákovská kultúrna iniciatíva priaznivé zázemie a vytvorila silnú tradíciu. Už koncom 18. stor. tu pôsobil Juraj Handerla, autor osvetového diela Nový včelár. Po ňom to boli cirkevní spisovatelia a kazatelia Anton Fiala a Martin Ružička. U druhého menovaného pôsobil v Hlohovci na kaplánskom mieste Ján Hollý – prekladal tu Vergíliovu Eneidu a 26. 8. 1813 tu zažil najväčšiu doteraz zaznamenanú povodeň na Váhu, čo opísal aj v príležitostnej duchovnej piesni. Bernolákovcami boli aj ďalší dekani farnosti – Jozef Paraschini, Mikuláš Ďurana či Vincent Kubica, ba hlásili sa k nemu aj františkáni, medzi ktorými v tom čase nájdeme aj členov Slovenského učeného tovarišstva.
Medzi hlohovských rodákov s hlásiacim sa k bernolákovcom radíme aj náboženských spisovateľov Jána Nepomuka Aradyho či Martina Miškolcyho. Prvý menovaný dal v Trnave na dnešnú budovu Domu hudby umiestniť nápis o tom, že počas Betlenovho povstania bola v tejto budove ukrytá kráľovská koruna. M. Miškolcy je zas známy z polemiky s J. Fándlym o podobu „slovenského Parnasu“, teda duchovného i kultúrneho centra Slovákov. Bernolákovcami s väzbou na Hlohovec však neboli iba duchovné autority, ale aj vedci – Ján Biacovský bol lekárom, ktorý napísal viacero kníh o cholere a ochrane proti nej aj a Ján Kempa Jacovský publikoval historicko-vlastivedné práce Hlohovec a jeho pánovia (1865) a Zámok a mestečko Frašták (1892).
Do takto kultúrne a ideovo formovaného prostredia prišiel na miesto hlohovského farára v roku 1847 J. Blásy, ktorý sa výrazne angažoval v pastoračnej činnosti, no bol aj vyhľadávaným kazateľom a tiež náboženským spisovateľom. J. Blásy pred nástupom na hlohovskú faru pôsobil v Maduniciach, kde sa niekoľko dní staral o Jána Hollého, ktorý bol zranený požiarom farskej budovy. Bol horlivým kazateľom, kázne si pripravoval a prednášal v bernolákovčine. Svoj bernolákovský ideový „rodokmeň“ starostlivo zveľaďoval a potvrdzoval napríklad aj tým, že finančne prispel po vyhlásení zbierky na vyhotovenie pamätníka J. Hollému na Dobrej Vode. Ako jeden z prvých si už 8. februára 1863 v hlohovskom farskom Kostole sv. Michala archanjela pripomenul slávnosťou so svätou omšou tisícročie príchodu sv. Cyrila a Metoda územie Veľkej Moravy. Povzniesol školstvo v Maduniciach a Hlohovci, podporoval ho finančne a zavádzaním nových učebných postupov. Výrazne zasiahol do kultúrneho života hlohovských veriacich aj literárnou činnosťou. Pastierska cesta novozvoleného ostrihomského arcibiskupa Jána Krstiteľa Scitovského, počas ktorej zavítal v dňoch 23. a 24. septembra 1850 do Hlohovca, podnietila J. Blásyho k napísaniu oslavnej básne Spew s kterím Nagoswicenegssého a Negdústognegssého Pána Kňíža Welko-Kérského Jána Krst. Scitovszky Arci-Biskupa Ostrihomského a t. d. Werící Fragstácki uwítali dňa 22. Septembra 1850.
V roku 1864 pri príležitosti púte do Šaštína, keď si veriaci pripomínali trojsté výročie sochy Sedembolestnej Panny Márie, napísal báseň Nowa Pjeseň, ktorá od pobožnég Processie Frasstackejg, ročite swog slub wiplnugjce, pred Obrazom Sedmibolestneg Panni Marie w Sasstjne, nabožne se spiwá. Vrcholom Blásyho kňazskej činnosti v Hlohovci bola jeho účasť ako jedného z kazateľov počas vysvätenia ostrihomského chrámu 31. augusta 1857. K zhromaždenému ľudu sa prihovorili kňazi v latinčine, maďarčine a nemčine, no J. Blásy ako vyhľadávaný kazateľ, znalec i praktik bernolákovčiny, bol určený, aby predniesol reč po slovensky. V roku 1857 vyšla táto reč v Trnave pod názvom Reč duchowná, kteru Josef Blásy, dekan a farár Fragsstácki po čas slawného Wisviacania hlavného Chrámu Ostrihomského odbýwaného dňa 31. Augusta Roku 1856, k mnohopočetnému Obecenstwu slowenskému wonku pred týmže Chrámom držal.
Aktivitou vyššie spomínaných osobností sa v Hlohovci v 18. a 19. storočí úspešne zakorenili bernolákovcami pestované demokratické idey národnej rovnoprávnosti spojené s praktickými úlohami vzdelanostného, osvetového, náboženského i kultúrneho pozdvihnutia Slovákov.
Marián Kamenčík