650. výročie mesta Hlohovec
Večná túžba človeka dopátrať sa na začiatok pomyselnej cesty, vystaviť rodný list svojmu rodokmeňu a zistiť, odkiaľ pochádza, kde boli počiatky dlhej, kľukatej a nezriedka aj kostrbatej linky života jeho rodiny je azda tak stará ako ľudstvo samo. Keď ale prídeme nato, kedy a za akých okolností sa takýto zrod udial, máme jedinečnú príležitosť si takúto chvíľku pripomenúť. O to viac vtedy, ak je to výročie okrúhle. Robia to dnes s veľkou obľubou nielen ľudia, ale aj obce a mestá. Hľadajú, a pokiaľ možno sa i predháňajú, kto je starší, kto má archaickejší pôvod, kto mal bohatšie dejiny a podobne. Aj naše mesto sa pripravuje na okrúhle výročie v roku 2013, kedy prvýkrát vstúpilo do dejín v písomnej podobe. V tieni týchto príprav, ale zostalo iné a možno z pohľadu samosprávy ešte dôležitejšie výročie ako to o prvej písomnej zmienke. V roku 2012 totiž tomu bude už 650 rokov, čo sa Hlohovec vydal novou cestou, keď sa z podhradskej dediny vyvinulo trhové mestečko. Pripomeňme si teda jeho genézu a vývoj.
V roku 1349 obdaroval uhorský kráľ Ľudovít I. svojho verného služobníka Mikuláša Konta z Orahovice a jeho dvoch bratov panstvom hradu Hlohovec, ku ktorému prislúchali dediny Hlohovec, Veľké Zálužie, Dvorníky, Sasinkovo a Díč. Obdobie Anjuovcov na uhorskom tróne je považované za jedno z najprogresívnejších období stredovekého Uhorska a v tomto duchu sa začal aj rozvoj samotného Hlohovca. Mikuláš Kont pochádzajúci z chorvátskej Orahovice už roku 1353 spoločne s bratom vybudoval cez rieku Váh nový most a s kráľovým povolením presunuli naň vyberanie mýta. Mikuláš sa po boku svojej manželky Kláry zároveň pustil do prestavby bývalého komitátneho hradu a do budovania nových stavieb v meste. Zrejme jeho najväčším staviteľským počinom bol špitál s kostolom sv. Ducha postavený okolo r. 1350 pri vstupe do Hlohovca. Ako vysokopostavený uhorský šľachtic a neskorší palatín s chorvátskymi koreňmi mal u kráľa rozhodujúce slovo aj pri umožnení rozvoja svojich majetkov. V prípade Hlohovca, ktoré v tom čase tvorili dve samostatné dediny Starý a Nový Hlohovec, chcel pre svojich hostí, obývajúcich Nový Hlohovec získať plnohodnotnejšie postavenie mešťanov. Nový Hlohovec vtedy tvorilo štvoruholníkové námestie okolo farského kostola a ulice Podzámska (Platea Arcis), Kovárska (Fabrorum Platea) (dnešná ul. SNP), Židovská (Iudaorum Platea) (neskôr Nemecká, dnešná Pribinova) a Nová ulica (Nova Platea) (dnešná ul. M. R. Štefánika).
Starý Hlohovec tvorila Hlohová ulica a ďalej na juh domy poniže Podzámskej ul. až k samostatnej štvrti Lúka pri Váhu. Dnes sú tieto ulice už asanované, ale patrili sem ulice ako Michalská, Holubyho, Zámocká, Záhradnícka, Belova, Partizánska. Rozhodujúcim sa napokon stal 1. január roku 1362, kedy kráľ Ľudovít I. na Mikulášov podnet vydal pre osadu hostí Nový Hlohovec právo konať slobodné výročné trhy podľa zvyklostí mesta Budína. Na jarmok, začínajúci každoročne na sviatok sv. Michala a má trvať dva týždne, majú prístup všetci kupci z celého Uhorska a nikto nesmie od nich požadovať mýto. Zároveň zemepán nemá vo veci trhov nijakú právomoc, ani Nitrianska župa, ba dokonca ani krajinský sudca tu nesmie súdiť. V prípade sporov tak môže konať iba Mikulášom Kontom delegovaný úradník spolu s richtárom, prísažnými a mešťanmi obce Hlohovec. Keďže toto privilégium bolo spočiatku udelené len Novému Hlohovcu, druhá polovica obyvateľov starého Hlohovca sa vehementne dožadovala rovnakých práv. Tie im zemepán napokon potvrdil roku 1365. Hoci sa originál tejto listiny nezachoval, zachoval sa jeho odpis z roku 1717. Tento vzácny dokument je dnes uložený v zbierkach Vlastivedného múzea v Hlohovci.
Trhové privilégiá pre Nový Hlohovec, ktoré umožňovali konať viacdenné jarmoky, mali obrovskú Váhu pre každé rodiace sa mesto. Obdržali ju len najvýznamnejšie mestá, ktoré mali tvoriť hospodársku oporu celého Uhorska. Hlohovec sa teda touto výsadou zaradil medzi elitné sídla vtedajšieho uhorského kráľovstva. A možno práve preto pri takomto výklade a vyzdvihnutí významu osoby zemepána Mikuláša, nemožno nepripomenúť, že osoba tohto muža v súčasnom Hlohovci neprechováva patričnú úctu. Nie je po ňom dnes pomenovaná ani jedna ulica nášho mesta, hoci za Rakúsko – Uhorska niesla jeho meno dnešná ulica Pod Beranom. Keď sme pred časom navrhovali, aby pripravovaný názov pre nové námestie v blízkosti špitálika a kostola sv. Ducha (postaveného práve Mikulášom Kontom) niesol jeho meno, prevážil pri rozhodovaní viac religiózny charakter miesta a námestie dostalo napokon pomenovanie po sv. Cyrilovi a Metodovi. Ale aj napriek tomu, v duchu starého známeho – „Doma nie je nikto prorokom“ meno Mikuláš Kont je v bohatých uhorských dejinách vysoko vyzdvihované a s veľkou vážnosťou o jeho počinoch dnes hovoria tak Chorváti ako i Maďari. Aspoň týmito riadkami by sme však chceli odovzdať posolstvo dnešným Hlohovčanom, že rodný list nášmu mestu pred 650 rokmi vystavil kráľ Ľudovít I. z Anjou. Ale bez podpory a osobnej snahy majiteľa panstva Mikuláša Konta by sa tak určite nestalo a vývoj Hlohovca by sa možno uberal úplne inými cestami než aké mu svojimi činmi predurčil práve on
Jozef Urminský ml.