Počiatky štátnej ľudovej "kamennej" školy
Kedysi štátna ľudová škola, dnes Základná škola svätého Jozefa, Hlohovčanmi nazývaná však jednoducho „kamenná škola“ alebo familiárne „Kamenka“, oslavuje v tomto roku storočnicu a svoje dnes už legendárne pomenovanie dostala podľa kamenného vápencového obloženia priečelia stien prízemia a ohradového múru pochádzajúceho z neďalekého kameňolomu na Soroši.
Počiatky tejto školy treba hľadať ešte na konci 19. storočia, kedy boli kapacity existujúcej rímskokatolíckej ľudovej školy v Hlohovci nepostačujúce kvôli narastajúcemu počtu žiakov. Zatiaľ čo v 60. rokoch 19. storočia pribudli k dvom triedam ešte tretia a štvrtá, koncom 19. storočia sa žiaci učili už v siedmych preplnených triedach. Pôvodné priestory rímskokatolíckej ľudovej školy na začiatku Hlohovej ulice (nad Fraštackou vinárňou a v bývalej starej radnici – neskôr ZUŠ) už neboli postačujúce, a tak Mesto Hlohovec v snahe riešiť tento problém navrhlo ešte v roku 1898 zoštátnenie cirkevnej školy. Avšak po zákroku ostrihomského arcibiskupa sa tieto plány napokon nerealizovali. Myšlienka zoštátnenia školy vychádzala z predpokladu, že na vybudovanie novej štátnej školskej budovy sa skôr nájdu peniaze v štátnej ako v cirkevnej a mestskej pokladni. Pre mesto by to znamenalo zbaviť sa bremena financovania takejto stavby. Nátlak stoličného úradu však bol taký silný, že mestské zastupiteľstvo sa napokon zaviazalo postaviť v Hlohovci novú modernú 11 triednu školu. Tlak župy bol pochopiteľný už aj z toho dôvodu, že v Hlohovci od roku 1877 pôsobila štátna meštianska škola, ktorá bola pokračovaním základného vzdelania, t. j. školy ľudovej. Zriadená bola najskôr v panskej kúrii a od roku 1882 v novej budove v dnešnej ulici M.R. Štefánika, keď mesto vymohlo na jej postavenie štátnu subvenciu. Rovnaký model sa mal uplatniť aj pri výstavbe novej ľudovej školy. V priebehu rokov 1902 – 1909 sa hľadal vhodný stavebný pozemok. Situáciu urýchlila výstavba nových domov v pokračovaní Nádražnej ulice od Starého rínku ku stanici, ktorá vtedy niesla pomenovanie „V jednom rade“ (keďže domy tu vtedy stáli iba na jednej, západnej strane). Napokon obec odkúpila dňa 13. decembra 1910 parcely na rohu Jesenského a Nádražnej ulice od viacerých vlastníkov (Jána Srnca a manželky, Etely Jesenszkej, Karola Svobodu a manželky, Paulíny Petrželkovej, Dr. Alexandra Katonu a manželky, Ilony Schwandtovej, Ján Lassu a manželky, Etely Némethovej, Mézeša Ballu a manželky a Irmy Breuerovej) za 10 500 uhorských korún. So stavbou sa začalo 14. júla 1911, pričom stavebné práce realizovala firma Jozefa Sesslera z Hlohovca v sume 117 782 uhorských korún. Veľkú zásluhu na postavení školy mal vtedajší hlavný notár obce Karol Svoboda. Stavbu budovali pôvodne na poliach na okraji Hlohovca, ale ako sa neskôr ukázalo, pred 600 rokmi na tomto mieste stáli hrnčiarska dielne s pecami na vypaľovanie keramiky. Vypálený keramický riad z týchto pecí určený pre stredovekú kuchyňu Hlohovčanov roku 1956 zachránil vtedajší učiteľ na tejto škole p. Martin Balla.
Jedným z doposiaľ nevysvetlených otáznikov okolo „kamennej“ školy zostáva meno jej projektanta. Viaceré nepotvrdené zdroje uvádzajú, že na stavbe sa podieľali aj tesárski a murárski majstri z Talianska, ktorí vo veľkom počte pracovali na území Horného Uhorska a pomáhali pri budovaní železničných tratí. Konkrétne sa spomína meno rodiny Castiglione, žijúcej v Hlohovci ešte v prvej polovici 20. storočia. Jediný projekt prízemia budovy, ktorý zachránil zo smetiska začiatkom 90. rokov 20. storočia zberateľ Karol Spál bol žiaľ nepodpísaný a tak z neho nemožno vyčítať nič o architektovi tejto jedinečnej stavby. Škola bola projektovaná a „šitá“ na mieru do nárožnej parcely, kde architekt použil koncept poschodovej dvojtraktovej budovy s prvkami uhorskej secesie, ku ktorej roku 1956 v rámci prístavby pribudol vo dvore tretí podpivničený trakt. V mieste spojenia krídel sa nachádza hlavný, západný vstup, vymedzený dvojicou rizalitov a zadný vstup z východu. Okrem kamenného obloženia dosahujúcemu z uličnej strany výšku až do dvoch metrov a v dvorovej 30 cm, púta pozornosť najmä korunná rímsa fasád pôvodnej budovy, ktorá má na čelnej strane ozdobne vyrezávaný drevený obklad, v spodnej časti zdobený dekoratívnymi ornamentmi v kartušiach. Ústrednou časťou uličných fasád je vstupné nádvorie s hlavným vchodom s figurálnym basreliéfom s dvojicou anjelov, pôvodne pridržiavajúcich znak Uhorska (ten bol po roku 1918 nahradený československým štátnym znakom).
Objekt školy spolu s areálom zo začiatku 20. storočia sa nepochybne radí nielen k jedinečnej secesnej architektúre mesta, ale je aj unikátnym reprezentantom uhorskej secesie začiatku 20. storočia na území Slovenska.
Štátna ľudová „kamenná“ škola bola napokon otvorená v novom školskom roku 1. septembra 1912 a prijala do svojich tried 453 žiakov. Učilo v nej mnoho významných pedagógov, do školských ľavíc zasadlo mnoho žiakov – neskorších osobností nášho regiónu i Slovenska. Ako žiak a neskôr i učiteľ tu pôsobil aj známy historik a revolucionár Arpád Felcán, túto školu navštevovali také osobnosti ako slovenský režisér Jozef Zachar, skladateľ Andrej Lieskovský, herec Otto Lackovič, spisovateľ Belo Škarnicel – Hlohovský, spisovateľ a prekladateľ Jan Vladislav a mnohí ďalší. Roku 1953 sa škola stala súčasťou reorganizácie školstva v Hlohovci, kedy sa stala 2. základnou školou.
Jozef Urminský ml.