Po rokoch ožila spomienka na obľúbeného pátra Dionýza Tomašoviča
K stému výročiu narodenia františkánskeho ľudového kazateľa, kňaza a misionára pátra Dionýza Františka Tomašoviča pripravili Hlohovčania tomuto slávnemu rodákovi dňa 17. júla 2011 spomienkové stretnutie spojené s hudobno-literárnym pásmom a slávnostným posvätením pamätnej tabule na priečelí Františkánskeho kláštora v Hlohovci. Za účasti primátora mesta pána Petra Dvorana, predsedu TTSK pána Ing. Tibora Mikuša, kňazov a rehoľných bratov františkánskeho rádu a veľkého počtu Hlohovčanov po rokoch ožila spomienka na tohto mimoriadne obľúbeného kňaza, ktorý v čase totality (ako poznamenáva nápis na pamätnej doske) ... aj napriek násilným internáciám a kňazským prekážkam zostal verný svojim predsavzatiam a ľudí milujúcim človekom.
Paradoxne v zástupe slávnych Hlohovčanov nestojí P. Dionýz na pomyselných piedestáloch svetskej slávy, ale na opačnom póle tichej, skromnej ale o to väčšej slávy človeka, ktorého duchovný rozmer nenápadne zasiahol do sŕdc mnohých ľudí. Páter Dionýz František Tomašovič sa narodil 25. marca 1911 v Hlohovci na Zábraní č. 43 ako najmladšie z jedenástich detí Márie Polakovičovej a Jána Tomašoviča. Po absolvovaní škôl v Hlohovci, študoval na piaristickom gymnáziu v Nitre, odtiaľ prestúpil do gymnázia v Trnave. Dňa 16. augusta 1929 sa ako osemnásťročný prihlásil ku františkánom v Bratislave. Keď ho prijali, vtedajší provinciál P. Mansvét Olšovský mu oznámil aj nové rehoľné meno: fráter Dionýz (sviatok 9. októbra). Po skončení noviciátu v Trnave pokračoval p. Dionýz v štúdiách v Skalici v štátnom gymnáziu T. G. Masaryka. Večné sľuby zložil do rúk P. Bruna Boehma v Malackách 7. júla 1934. Potom pokračoval v štúdiu teológie v Bratislave a Žiline. Roku 1936 pokračoval spolu so siedmimi bratmi v štúdiu v tirolskom kláštore Schwarz pod Alpami v údolí rieky Inn. V bratislavskom dóme sv. Martina bol biskupom dr. Pavlom Jantauschom, bola dňa 29. 6. 1937 vysvätený za kňaza. Primície mal v rodnom Hlohovci o niekoľko dní neskôr. Jeho manuduktorom bol hlohovský rodák, tunajší dekan a signatár Pittsburgskej dohody Mons. Pavol Šiška. Primičnej slávnosti sa zúčastnilo až 200 hostí. Dionýzovým prvým pôsobiskom bol od r. 1938 kláštor v Kremnici. Jeho prvým misionárskym pôsobiskom boli Neverice pri Zlatých Moravciach. Do roku 1950 absolvoval vyše 30 ľudových misií po mestách a dedinách celého Slovenska. Zaučil sa aj do pastoračnej práce s hluchonemými v ústave v Kremnici. V tomto období sa začala aj jeho aktívna výpomoc v redakciách časopisov Serafínsky svet a Priateľ dietok. Koncom júna 1941 prijal miesto gvardiána Františkánskeho kláštora v Trnave. Život v kláštoroch po skončení druhej svetovej vojny prebiehal normálne až do pamätnej „barbarskej“ noci z 13. na 14. apríla 1950. Začala sa násilná deportácia, ktorá vstúpila do dejín zo strany vládnuceho režimu pod krycím názvom Akcia K. Bolo prepadnutých 56 kláštorov a rehoľných domov, v ktorých sa zdržovalo 850 rehoľníkov. Páter Dionýz bol internovaný ku kapucínom do Pezinka. Od r. 1950 do r. 1954 prešiel postupne dvanástimi internáciami na Slovensku i v Čechách. Prvou zastávkou bol už spomínaný Pezinok, poslednou Želiv. Dňa 7. decembra 1954 ho prepustili z internácie, nasledujúce roky prežil v Charite. Už ako invalidný dôchodca sa stále aktívne vracal do duchovného života v Hlohovci. Aj keď s prekážkami mohol r. 1987 osláviť v Hlohovci 50 rokov svojho kňazstva. Po obnovení rehoľného života r. 1989 sa vrátil do kláštora v Hlohovci. Bol aj pri opätovnom prinavrátení kostola Všetkých svätých františkánom dňa 1. septembra 1991. Zapojil sa do činnosti redakcie časopisu Farská rodina, ktorý v Hlohovci vychádza od roku 1990 dodnes. Opäť sa stal duchovným pastierom pre Hlohovčanov a takto aktívne zotrval až do neskorej staroby. Dňa 24. septembra roku 1993 počas osláv 880. výročia prvej písomnej zmienky o Hlohovci udelil primátor mesta Hlohovec Ing. Ján Brezovský pátrovi Dionýzovi Františkovi Tomašovičovi za jeho celoživotný tvorivý prínos do duchovného života mesta najvyššie ocenenie mesta – čestný občan mesta Hlohovec.
Roku 1997 vydal životopisnú knihu Po serafínskej ceste. Ide o vzácny dielo nielen pre Hlohovec, ale pre celý františkánsky rád na Slovensku, pretože ako jediný z františkánov napísal svoje spomienky z ťažkých rokov po likvidácii rehoľníkov. Dňa 5. júla 1997 oslávil v Hlohovci svoje diamantové kňazské jubileum. Páter Dionýz František Tomašovič sa napokon vo františkánskom kláštore v Hlohovci dožil aj deväťdesiatoročného jubilea a v úctyhodnom veku 93 rokov života, 74 rokov rehoľného života a 67 rokov kňazstva, dňa 9. novembra 2004 v kláštore v Hlohovci aj zomrel. Počas celého svojho života bol živým príkladom dobrého duchovného pastiera, ktorý bezo zvyšku napĺňal Božie slovo skutkami a príkladným životom vedením v láske k Bohu a k svojmu blížnemu. Kapitoly jeho života vtesnané do útlej, ale čo do myšlienok veľkej autobiografickej knižky s názvom Po serafínskej ceste sú tak popretkávané vierou, oddanosťou, ľudskosťou, nevtieravosťou a prirodzeným šarmom, že nemôžu nikoho nechať ľahostajným k osobe tohto muža, ktorého poznal azda celý Hlohovec. Spomienkovú akciu na pátra Dionýza pripravilo občianske združenie EX LIBRIS AD PERSONAM HLOHOVEC v spolupráci so Združením kresťanských seniorov v Hlohovci. Finančne sa na nej podieľal pán Ján Svíba s manželkou, poslanec TTTSK a primátor mesta Hlohovec pán Peter Dvoran, finančne, fotografiami, dokumentmi a spomienkami významne prispela rodina pátra Dionýza. Pôsobivá pamätná tabuľa nášmu rodákovi vznikla v tvorivej dielni hlohovského výtvarníka Tibora Dolníka. Ďakujeme!
Jozef Urminský ml.