V 19. storočí postavili v Hlohovci prvú meštianku v Nitrianskej župe
Štátna meštianska škola patrí spolu so stavbami židovskej školy a štátnej ľudovej školy k najstarším účelovým školským budovám v meste. Okrem toho, že ide o najstaršiu stojacu školu v Hlohovci, má táto budova aj ďalšie prvenstvo v nadregionálnom meradle. Bola najstaršou meštiankou v Nitrianskej župe. I keď jej zriadenie nebolo v minulosti príliš vyzdvihované a propagované najmä preto, že vytvorenie meštianskej školy v Hlohovci v sebe ukrývalo citlivú otázku pomaďarčovania Slovákov, predsa len jej vznik nemožno nespomenúť z dôvodu, že v konečnom dôsledku zriadenie novej školy prinieslo aj kvalitatívny skok vo vzdelanosti obyvateľov mesta a jeho okolia. Stručnou zmienkou o histórii školy sa v krátkosti dotkneme v dejinách Hlohovca pomerne výnimočného obdobia záveru 19. storočia, kedy rakúsko-uhorská monarchia ekonomicky i kultúrne napredovala, čo sa odrazilo v demografii obyvateľstva, vo vzdelanostnej úrovni i v celkovom rozvoji a zveľaďovaní krajiny. Založenie prvej meštianky v Nitrianskej župe sa spája s príchodom stoličného škôl dozorcu Gustáva Libertényiho do Hlohovca roku 1876. Išlo vo svojej podstate čiastočne o iniciatívu jednej osoby, pretože vplyvný Libertényi sa v Hlohovci oženil a následne tu umiestnil novozriadený úrad stoličného školského inšpektorátu. Vyučovanie v chlapčenskej a dievčenskej štátnej meštianskej škole sa začalo 1. októbra 1877. Keďže išlo o rýchly proces novozriadenia školy, mesto nemalo pre túto školu spočiatku vhodnú budovu. A tak sa v prvom školskom roku vyučovalo v grófskej kúrii (známej Sokolovni) na rohu ulíc SNP a Radlinského. Medzičasom sa začali prípravy na výstavbu novej školskej budovy na pozemku bývalého mestského domu. Prípravy prebiehali od roku 1878 za veľkého odporu miestneho obyvateľstva. Aj napriek tomu o štyri roky neskôr v roku 1882 sa meštianska škola presťahovala do tejto osemtriednej novopostavenej budovy vo vtedajšej Novej ulici. Prvotný význam hlohovskej meštianky, tak ako si predsavzal školský inšpektor Libertényi, spočíval v odnárodňovaní slovenskej mládeže. Po roku 1867 sa totiž na území Uhorska stala maďarčina rečou úradných orgánov. V samotnom Hlohovci okrem ľudovej školy, kde sa v nižších ročníkoch trpela slovenčina ako výpomocná reč, prebiehalo vyučovanie výlučne v maďarskom jazyku. Rovnaká situácia bola aj v nedeľnej – opakovacej, učňovskej a židovskej ľudovej škole. Za zmienku stojí i ten fakt, že Gustáv Libertényi a prvý riaditeľ meštianskej školy stáli na čele maďarizačnej osvetovej organizácie FEMKE. Podľa ústnych prameňov mala však hlohovská meštianka vysokú úroveň a dobrú povesť v širokom okolí. Do prvej triedy boli prijímaní žiaci zo štvrtého ročníka ľudových škôl. Vyučovanie bolo diferencované, pre chlapcov trvalo šesť, pre dievčatá štyri roky. Vysokú úroveň mali slávnostné akadémie a spevácke koncerty pri príležitosti osláv maďarského štátu. Po prvom riaditeľovi Móricovi Obrókovi boli direktormi školy postupne Gejza Robonyi, Július Dóle, Ludvík Lazár a hlohovský rodák Ján Szemzo – Srnec.
Roku 1919 po prevrate a vzniku Československej republiky prevzal riadenie školy Karel Buzek. Maďarská škola bola uzavretá. Zápis do novej školy sa konal v mesiacoch máj a jún. Prihlásených bolo 311 detí Slovákov, Maďarov a Nemcov. Podľa vierovyznania školu v tomto roku navštevovalo 185 katolíkov 17 evanjelikov a 109 židov. Roku 1923 vedenie školy iniciovalo spísanie memoranda o nevyhovujúcich školských priestoroch, keďže od roku 1881 vzrástol počet obyvateľov Hlohovca a Sv. Petra zo 6410 obyvateľov na 8833 v roku 1919. Požiadavka na postavenie novej školy však zostala nevypočutá. V nasledujúcom období bola škola viackrát renovovaná. V školskom roku 1927/28 ju navštevovalo 393 žiakov, v školskom roku 1934/35 sa v 14 triedach tiesnilo až 626 žiakov. V tomto čase sa už naozaj schyľovalo k prípravám na výstavbu novej meštianskej školy. Ešte v šk. roku 1932/33, keď obecné zastupiteľstvo prijalo návrh mestskej rady a finančnej komisie na novú školskú budovu, schválilo zastupiteľstvo rozpočet na 2 milióny korún československých. V nasledujúcom školskom roku vypracoval riaditeľ školy pán Baumert spoločne s členmi rodičovského združenia memorandum, ktorého výsledkom bola deputácia podporovaná vtedajším starostom Milanom Felcánom a kňazom mons. Pavlom Šiškom. Ministerstvo školstva a národnej osvety pridelilo na projekt postavenia novej školy štátnu subvenciu. 7 mája obecné zastupiteľstvo schválilo odkúpenie pozemku na výstavbu novej školy od rehole Františkánov. 28. októbra bol položený základný kameň a v školskom roku 1936 /37 sa meštianka definitívne presťahovala z pôvodnej budovy z roku 1882 do novej budovy postavenej v dnešnej Komenského ulici. 645 žiakov sa do novej školy sťahovalo postupne. Koncom septembra najskôr dievčatá , chlapcov presťahovali 7. decembra. Starú budovu meštianky získalo novozriadené mestské československé reálne gymnázium. Kapitola meštianskej školy v tejto budove sa tak uzatvorila roku 1936. Je potešujúce, že táto pamätihodnosť zostala až do dnešných dní aktívnou školskou budovou a patrí jej popredné miesto medzi stavbami mesta tak po architektonickej ako i historickej stránke.
Jozef Urminský ml.