Rozprávanie prameňov
„V časoch najslávnejšieho kráľa Kolomana, ktorého Boh naplnil nekonečnou milosťou svetskej aj večnej slávy za osvieteného muža ostrihomského arcibiskupa Vavrinca, som ja, Godefrid, opát zoborského kostola, v pokoji vlastnil všetky majetky a ľudí tohože kostola, upokojené po vzbure zapríčinenej vojvodom Moravanov Otom. Spomínané majetky som s veľkým úsilím zjednotil a ľudí (svojho) kostola, ktorí sa odvážne vyhlásili za slobodných, podľa spravodlivosti tomuto kostolu znova navrátil za pomoci spomínaného kráľa a spomínaného arcibiskupa Vavrinca a iných kniežat, a hranice spomenutých majetkov som dal preskúmať veľmi starostlivo od skúsených ľudí, ktorí zaznačili akékoľvek pochybnosti o týchto majetkoch, aby sa vyhlo akýmkoľvek chybám“.
V roku 1113 sa opát zoborského kláštora sv. Hypolita rozhodol presne spísať a určiť hranice jednotlivých území, ktoré prislúchali majetku zoborského kláštora, alebo s ním susedili. Týmto činom sa tak viacero obcí a osád prvýkrát dostáva do písomného povedomia a stáva sa súčasťou histórie v zmysle prvej zmienky o tej ktorej obci. A tak, nielen ľudia majú dôvod na to, aby oslavovali svoje výročia, ale aj písomnosti a následne na to aj udalosti v nich spomínané, si takýto dôvod nájdu. Preto sa aj tento rok stáva dôležitým. Je 895. výročím vzniku druhej zoborskej listiny, práve tej, ktorá je dôležitá aj pre naše mesto.
Čo však vlastne zoborské listiny sú? Ide o dva najstaršie a najcennejšie originály dvoch archiválií vypovedajúce o našej národnej minulosti. Stávajú sa dôležitým výpovedným prameňom o živote obyvateľov v stredoveku na našom území, ktoré nie sú dôležité len z hľadiska regionálneho (Nitra a okolie), ale aj z pohľadu celonárodných dejín. Ich vznik možno datovať do dvanásteho storočia. Ako aj samotná listina hovorí: „vyhotovená bola za panovania najzbožnejšieho kráľa Uhrov Kolomana a pána Vavrinca vládnuceho na ostrihomskom metropolitnom stolci“. Jedna vzniká v roku 1111 a týka sa majetkového sporu Godefrida, opáta zoborského kláštora, s kráľovskými vyberačmi cla a mýta a kapitánom Nitrianskeho hradu - Porkom.
Druhá, časovo datovaná rokom 1113, je z aspektu regionalizmu pre obyvateľov Hlohovca dôležitejšia. Úloha tohto dokumentu bola pragmatická – išlo najmä o zachytenie stavu, ktorý sa týkal určenia rozlohy a hraníc majetkov patriacich zoborskému konventu. A tak sa tu stretávame s pomenovaniami obcí a dedín, výmerami ich hraníc a pod. Následne na to tu nachádzame aj prvú hodnovernú zmienku o Hlohovci. Presnejšie, nie o obci či meste ako takom, ale stojí tu: „s tou dedinu Gáň, čo patrí hradu Hlohovec“ (v listine je spomenutý ako Golguz). Prvý doklad o názve teda spomína už priamo existenciu hradu, čo predpokladá, ako hovorí aj listina, že tu existovalo nejaké panstvo, ktoré vlastnilo isté majetky, lebo na inom mieste sa spomína: „Z dediny Bojničky aj z lesa aj zo zeme, koľko majú hlohoveckí hradčania, toľko má aj svätý Hypolit“.
Listina sa tak stáva prameňom nielen historickým, ale aj dokladom so zemepisnou a sociologickou výpovednou hodnotou zachytávajúcou našu národnú minulosť aj z inej, ako len čisto historickej stránky. Obe zo spomínaných listín sa tak stávajú rozprávaním o živote ľudí žijúcich v stredovekých dobách.
Zuzana Turzová