Za múrmi starej tehelne
V údolí medzi vinohradmi pod Gáborskou a Syslovu horou na východnom okraji mesta stoja budovy starej hlohovskej tehelne. Cesta sem viedla od Nitrianskej cez Tehelnú ulicu, pokračovala cez železničné priecestie okolo povestnej hlohovskej šibenice, míňala z pravej strany tehelňu a pokračovala cez kamenný most na vrchol hory Gábor ďalej do Pastuchova. Pri prechádzkach v blízkosti tohto odľahlého a tichého miesta upúta najmä nezvyčajne veľký kráter hliniska, z ktorého sa ťažila hlina takmer sto rokov a v popredí výrobný tehliarsky areál postavený na mieste staršej tehelne bratmi Herzovými v roku 1918.
Kapitola 20. stor. je však už poslednou a záverečnou v inak bohatých dejinách tehliarstva v našom meste. Ak opomenieme rímske tehliarstvo, ktoré v dobe rímskej v 1. storočí nášho letopočtu preniklo na krátky čas aj na územie Západného Slovenska, tak kontinuálny rozvoj tehliarskej výroby na Západnom Slovensku sa začal na prelome 11. a 12. stor. V samotnom Hlohovci sa tehliarska výroba rozvinula až v 14. a 15. stor., pretože kameňolomy severne od mesta poskytovali lacnejší a dostupnejší stavebný materiál. Tehliarska výroba v období stredoveku tiež nebola lacná. Vyžadovala si totiž vyťaženie veľkého množstva dreva na prevádzku pecí, čo bol aj jeden z hlavných dôvodov desaťročia ba aj storočia trvajúcich sporov medzi Trnavou a Hlohovcom o lesy v okolí týchto miest. S nástupom renesancie v 16. stor. ustupujú gotické prstové tehly a objavujú sa okrem klasických obdĺžnikových tehál aj renesančné tehly približujúce sa vzhľadom viac štvorcovým dlaždiciam. V tomto období sa začínajú tehly signovať značkami výrobcu, i keď len výnimočne. Masový rozvoj kolkovaných tehál v Hlohovci nastáva v 17. stor. Okrem tehál sa v tehelniach vyrábali aj strešné korýtka, vodovodné trubky, dlaždice a od 17. stor. aj škridla. Polohu prvej tehelne v okolí Hlohovca nachádzame na mape okolia leopoldovskej pevnosti z roku 1668. Tu je tehelňa zakreslená v juhovýchodnej časti dnešného Šulekova. V 18. storočí sa objavujú väčšinou na tehlách iniciály Erdődyovcov ako majiteľov tehelní, alebo ich nájomcov. Medzi zberateľmi tehál, ktorých je dnes na Slovensku neúrekom sa z hlohovských tehelní objavujú najčastejšie značky CGE (Comes Georgius Erdődy), ďalej razený rok 1722 (doložený v kameňolome na Soroši), CNE (Comes Nepomucus Erdődy), CIE (Comes Iosephus Erdődy), CEE - GEE (Comes Emericus Erdődy) a ďalšie. Jedným z najkrajšie výtvarne stvárnených kolkov je značka tehelne Barnabáša Frideckého v neďalekých Koplotovciach z konca 19. stor. (značka prepletených iniciál BF v ovále s korunkou). Okrem tehelne za Váhom pri Šulekove sa hliniská s výrobou tehly nachádzali v 19. storočí aj v časti Teplá Izba smerom na Nitru a v mieste už spomínanej dnešnej tehelne. Z okolitých obcí je známa výroba pálených tehál napríklad v Trakoviciach, Koplotovciach, Merašiciach a Dvorníkoch. V roku 1918 na mieste zaniknutej menšej tehelne pod Gáborskou horou začína stavať novú tehelňu Július Herz. V roku 1921 už produkujú tehlu ako firma: „Bratia Herz Tehelňa a výroba hlineného a cementového tovaru vo Fraštáku“. Firma používala dva druhy kolkov. Jednoduchú značku HERZ a tiež značku HERZ stvárnenú secesným písmom. Firma produkovala tehlu do roku 1931. Vtedy ju odkúpil Koloman Fuchs, ktorý tu pod vlastnou značkou FUCHS vyrábal tehly až do druhej svetovej vojny. V roku 1947 tehelňu odkúpil Július Loh s manželkou. Július Loh pokračoval v tehliarskej výrobe aj v zmenených podmienkach socialistického zriadenia, aj keď od roku 1960 pod hlavičkou Ponitrianskych tehelní, národného podniku v Zlatých Moravciach. Po roku 1990 bola tehelňa v reštitúcii vrátená pôvodnému majiteľovi a pokračovala vo výrobe. Nedostatok kvalitnej tehliarskej hliny na lokalite – čiže ílovitej mastnej hliny s minimom piesku a bez vápencových pieskových zŕn priniesol postupný zánik výroby tehly v Hlohovci. Tradícia tehliarstva je aj napriek tomu v Hlohovci stále živá a stretávame sa s ňou vždy pri renovácii alebo búraní starých domov, keď sa pred nami objavia rôzne značky na starých tehlách.
Jozef Urminský ml.