Mystický odkaz v zámockej menažérii
Nad údolím Váhu sa ukazovala teplá a daždivá jar. Prívalové vody z kopcov nad Balatonom strhávali rozmrznutú prekyprenú zem a tlačili ju pred sebou k Závaliu, Panšuli a hlbokou roklinou až k Váhu. Veľa znečistenej a kalnej vody sa dostalo aj do zámockých studní. Vodu si na zámku preto veľmi vážili. Od vtedy čo hradná studňa na nádvorí doslúžila, bol hlohovský kaštieľ odkázaný iba na pramene zo studničiek pod Šiancom a z dolného zámockého parku. Aj vďačnosť grófa Erdődyho k vode bola zjavná. Napokon sa definitívne rozhodol. Dal jej vytesať „pomník“.
Latinský nápis vytesaný na plochú kamennú dosku zamurovanú do steny v týchto dňoch nijako neláka a nepriťahuje okoloidúcich. Z cesty ho totiž nie je vôbec vidieť. Vojsť do dvora domu za hlohovským kúpaliskom sa odváži vstúpiť iba málokto pre jeho pochybnú minulosť a pre zlú povesť niektorých jeho obyvateľov. Aj napriek tomu „roduverní“ Hlohovčania nápis na budove bývalej panskej menažérie poznajú a dodnes si lámu hlavu nad jeho presným významom. Text na doske znie: HIC SPIRO SEPULTUS QVI NUNQVAM VIXI DIC HOC LECTURE VIATOR QVIS SIM EGO, čo vo voľnom latinskom preklade znamená – TU DÝCHAM POCHOVANÝ, KTORÝ SOM NIKDY NEŽIL, POVEDZ TOTO CESTOVATEĽOVI (po prečítaní) KTO TEDA SOM. Už od 18. storočia tento nápis priťahuje oči zvedavcov hľadajúcich v latinských slovách jeho presný význam. „Ten čo nikdy nežil“ už poplietol nejdenému hlavu. Ľudia sa všeobecne prikláňali k dvom verziám výkladu tejto tajomnej hádanky. Prvá hovorila o tom, že by malo ísť o pomník nenarodeného dieťaťa jedného z Erdődyovcov, ktoré pochovali v parku za kaštieľom. Obrazne tým mali vyjadriť, že stále pre nich dýcha, hoci sa nikdy nenarodilo. Väčšiu skupinu zástancov má však domnienka, že ten kto dýchal pod zemou a zároveň nikdy nežil mohol byť prameň životodarnej vody, ktorá vyvierala kdesi za zámkom vo svahu pod Šomoďami. Údajne odtiaľto kamennú dosku neskôr preniesli k panskej menažérii, kde ju osadili. Práve odtiaľto totiž v minulosti tlačili hlinenými vodovodnými trubkami vodu na zámok. Na podobnom princípe s použitím vodovodného potrubia bolo založené aj zásobovanie zámku vodou zo studničiek pod Šiancom. Erdődyovci dômyselne premysleli zásobovanie vodou už v čase, keď sa zámok dostal do rúk Juraja Erdődyho po roku 1720. V druhej polovici 18. storočia v časoch Jána Nepomuka Erdődyho v rokoch 1759 – 1789 vznikla okolo čiastočne prebudovaného hradného kaštieľa prvá zámocká záhrada, ktorá svoju súčasnú podobu dostala až medzi rokmi 1790 – 1800 po príchode Jozefa Erdődyho na hlohovské panstvo. Veľký park, skleníky, hospodárske budovy a zámok boli odkázané na veľké množstvo vody. Dokonca v súkromnej zbierke Hlohovčana Karola Spála sa nachádza projektová dokumentácia z 19. stor. k spôsobu prečerpávania vody na hlohovský zámok. Pozitívny vzťah k vode Erdődyovci vyjadrili aj v samotnej zámockej záhrade. Okolo jedného výdatného prameňa vybudovali v 19. storočí umelú jaskyňu, tzv. grotu a do nej osadili kamenný reliéf s postavou Poseidóna. Dodnes tento prameň napĺňa zámocké jazierko v parku. Otázkou však naďalej zostáva, kto a kedy dal vytesať latinský nápis s tajuplnou hádankou. Obvyklý chronostichon, čiže dátum zhotovenia zašifrovaný v texte, na tomto nápise chýba. Zrejme nebolo cieľom zhotoviteľa upriamiť pozornosť na presný rok kedy k jeho vytvoreniu došlo, ale iba na predmet, ktorý sa za hádankou má skrývať. Veľkú obľubu vo vytváraní takýchto nápisov mal gróf Jozef Erdődy. Z Hlohovca poznáme až štyri nápisy, ktoré dal vyhotoviť. Jeden v krypte františkánskeho kostola, druhý na priečelí Erdődyovskej hrobky na cintoríne, tretí na priečelí empírového divadla a štvrtý, rovnako súvisiaci s výstavbou empírového divadla, sa našiel zamurovaný pod prahom jednej z izieb na zámku. S určitosťou vieme snáď iba to, že nápis dal vyhotoviť jeden z príslušníkov tejto rodiny v 18. alebo začiatkom 19. storočia. To, či skutočne ide o prameň vody skrývajúci sa v hádanke nechávame na posúdenie čitateľom. Snáď sa niekomu raz podarí rozlúsknuť význam tohto textu. Stratili by sme síce jeden mystický odkaz z minulosti, no práve tým by sme sa o nej dozvedeli viac.
Jozef Urminský ml.